Kto by nepoznal dobrácku Perinbabu, zaostalú Gelsonimu, ostrieľanú Cabiriu či podvádzanú Giulettu? Všetky tieto a ešte mnoho ďalších nezabudnuteľných postáv vytvorila jediná žena - životná družka a múza známeho talianskeho režiséra Federica Felliniho - Giulietta Masina. A hoci od jej smrti uplynulo už takmer desať rokov, jej tragikomické portréty žien zmietaných osudom, zraňovaných, nešťastných a zúvalých, ale večne túžiacich po šťastí a láske, nám z pamäti len tak rýchlo nevymiznú...
Jedna z najznámejších talianskych herečiek, ktorá si vďaka sile svojho talentu získala celosvetovú slávu, Giulia Anna Masina sa narodila 22. Februára 1920 v meste San Giorgio di Piano v talianskej Bologni v rodine profesora literatúry. Vyrastala však u tety v Ríme. už od detstva túžila po kariére divadelnej herečky. Napriek tomu nasledovala otcov príklad a po skončení strednej cirkevej školy začala na rímskej univerzite študovať literatúru. Aby však uspokojila aj svoje ambície, stala sa členkou univerzitného divadelného klubu a ako ochotníčka dokázala sebe, spolužiakom, ale i verejnosti, že má skutočne talent. Po skončení štúdií sa ale ďalej nemienila angažovať. Zamestnala sa ako učiteľka na gymnáziu a keď sa jej neskôr naskytla príležitosť, prešla do rozhladu, ktorý jej naturelu väčšmi vyhovoval. Kamarátska Giulia si tu rýchlo získala veľa nových priateľov. Jedným z nich bol aj mladý novinár a príležitostný maliar Federico Fellini. Písal scenáre pre rozhlasový komediálny seriál Chico a Pallina, ktoré potom Giulia svojím charakteristickým hlasom deklamovala. To, čo sa začalo ako čisto pracovný vzťah, však veľmi rýchlo prerástlo v lásku a v roku 1943 dokonca v manželstvo.
Federico rýchlo zistil, že v jeho drobnej, nenápadnej manželke sa skrýva veľký talent. A ona nikdy netvrdila nič iné. Ba práve naopak, jasne dávala najavo, že stať sa herečkou je jej celoživotným snom. Preto spolu uzavreli nepísanú dohodu - on jej dá príležitosť a ak ju nevyužije, obaja na to zabudnú a život pôjde ďalej. To však Giulia nemienila dopustiť. V roku 1946 sa s veľkým odhodlaním pustila do svojej malej debutovej úlohy vo filme Roberta Rosselliniho Paisan. A hoci si ju kritika takmer nevšimla, od svojho manžela, ktorý spolupracoval aj na scenári, zožala veľké uznanie a sľub, že v úspešne začatej spolupráci budú pokračovať. A hneď v druhom filme Bez milosrdenstva sa ukázalo, že to bol dobrý ťah. Za rolu Marcely získala Giulia Striebornú stuhu, ocenenie talianskej filmovej kritiky.