Odmietla vtedajší názor, že peniaze a dostupnosť úverov neovplyvňujú štruktúru výroby a demonštrovala, ako môže nečakaný príliv úverov do ekonomiky spôsobiť zmeny v relatívnych cenách tovarov a viesť k privysokej úrovni investícií, ktorá nebude môcť byť udržaná. Jeho prednášky na Londýnskej ekonomickej škole, ktoré vyšli pod názvom Ceny a výroba a kniha Zisky, úrokové sadzby a investície zvýrazňujú tento argument: kolísanie množstva peňazí a úverov v ekonomike vedie k sledu udalostí, ktoré nasmerujú finančné prostriedky do oblastí, do ktorých by za normálnych okolností nasmerované neboli. Zvýšený prílev úverov stimuluje najmä investovanie. Hayek však dokazuje, že tieto investície nemožno udržať na rovnakej úrovni, pretože sú vlastne reakciou na "falošný signál" nových úverov a nie na skutočné zmeny dopytu. Hayek písal v čase zlatého štandardu, keď vlády nemohli tak jednoducho vpustiť do ekonomiky nové peniaze, ale v povojnovom období nadobudli Hayekove práce nový význam. Oproti zjednodušenému monetaristickému hľadisku, podľa ktorého zvýšenie peňažnej ponuky vedie k rovnakému zvýšeniu celkovej cenovej hladiny, Hayek a jeho nasledovníci preukázali, že každá inflácia vlastne vedie k narušeniu normálneho chodu ekonomiky, ku koncentrácii výrobných zdrojov oblastiach, kde by nemali byť. Tým je tiež možné zdôvodniť vysokú nezamestnanosť, ktorá musí po potlačení inflácie nevyhnutne nastať. Hayekova práca z roku 1941, Čistá teória kapitálu, je pokračovaním rovnakej témy, nazeraním pod povrch štatistických priemerov a agregátnych veličín, o ktorých ekonómovia radi hovoria. Táto práca poukazuje na veľmi zložitú podstatu kapitálu a jeho význam pri ekonomických vzostupoch a poklesoch, a stala sa v tejto oblasti klasickou prácou. Hayekove práce boli, bohužiaľ, čoskoro zatienené dominantným postavením, ktoré v intelektuálnom a politickom svete dosiahol Keynes, ktorý ponúkal politikom očividne menej možností než Hayek. Pravda, aj keď o mnoho desaťročí neskôr, sa nevyhnutne musela ukázať. Hospodárska politika Hayeka zaujala rovnako ako čistá ekonomická teória, čo dokazuje jeho podiel na redigovaní práce Kolektivistické ekonomické plánovanie (1935). Bola venovaná Misesovmu pôsobivému objavu, podľa ktorého problém, pred ktorým stojí každý socialistický plánovač, t. j. problém poznania najlepšieho využitia zdrojov, je neprekonateľný. Tento argument Hayek veľmi účinne rozvinul o deväť rokov neskôr v Ceste do otroctva. Hayek aj neskôr pokračoval v diskutovaní problému kalkulácie v kolektivistickej ekonomike.