Táto kniha analyzuje legislatívny rámec potrebný na podporu liberálnej spoločnosti, predkladajúc Hayekovu predstavu o vláde zákona: rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi namiesto ich chápania ako súčasti ekonomickej šachovej hry. Anlyzuje tiež niektoré ekonomické inštitúcie, ktoré sú potrebné na vybudovanie ľudskej spoločnosti s minimom donucovacej moci. Pre mnohých čitateľov, ktorí mali praktické skúsenosti, ale nemali vzdelanie z politickej filozofie, bola táto kniha užitočným úvodom do Hayekovho myslenia, a preto neprekvapuje, že mala taký široký vplyv. Tri zväzky knihy Právo, zákonodarstvo a sloboda (1973, 1976 a 1979) rozvíjajú predchádzajúce práce a skúmajú, aké legislatívne usporiadanie je nevyhnutné v slobodnej spoločnosti. Dokazuje, že korene spoločenského života sa nachádzajú v postupnom rozvoji ľudstva (a nie v zámernom plánovaní), odhaľuje nedostatočnú presnosť "sociálnej" alebo prerozdeľovacej spravodlivosti a predkladá návrhy na také ústavné usporiadanie, ktoré by obmedzovalo svojvoľnú moc štátnych úradov. Napriek skutočnosti, že tieto tri zväzky sa vyznačujú určitým nedostatkom systémovosti, pretože vznikali asi 15 rokov a boli prerušované obdobiami zhoršeného zdravotného stavu, kniha Právo, zákonodarstvo a sloboda rozvíja niektoré vzrušujúce témy stručne naznačené v Ústave slobody, čím z nich urobila premet oveľa plodnejšej akademickej debaty. Tieto dve knihy demonštrujú narastajúci význam neplánovanej podstaty spoločnosti v Hayekovom myslení. Hayek trdí, že inštitúcie ekonomiky a sociálneho života sú samozrejme výsledkom ľudského konania, nie sú však produktom ľudského zámeru a plánovania. Naopak, inštitúcie, ktoré formujú spoločnosť, vznikajú veľmi spontánne, keď sa ľudia stretávajú a vzájomne obchodujú. Zákony, ako napríklad zákon o zmluve, ktoré im stretávanie a obchodovanie umožňujú, sú v podstate objavované, nie vytvárané mýdrymi ľuďmi: objavujeme to, čo funguje a zriekame sa toho, čo nefunguje. Socialistický predpoklad, že môžeme zrušiť zákony, ktoré sú všeobecné a platné pre každého a prejsť k prikazovacej ekonomike, je podľa názvu Hayekovho útoku proti tejto predstave Osudovou pýchou. Vlastníctvo, zmluva, čestnosť a ďalšie hodnoty sú v nás hlboko zakorenené, pretože fungujú a tak umožňujú fungovanie slobodnej spoločnosti. Je pýchou domnievať sa, že tieto univerzálne hodnoty môžeme nahradiť radou múdrych, ktorá nám povie, ako máme konať v každej konkrétnej situácii a ktorá každého z nás bude riadiť v záume splnenia nejakého sociálneho alebo ekonomického plánu.