Socialistické ideály spoluvlastníctva a snaha dosiahnuť spoločne vytýčené ciele môžu pôsobiť príťažlivo na naše inštinkty, pretože tie boli jednoznačne veľmi významné v našej loveckej a kmeňovej minulosti. Tieto ideály však nemôžu fungovať vo veľkých spoočnostiach dneška, ktoré sa tak rozrástli, že to presahuje schopnosť jednotlivca ich riadiť a kontrolovať. Hayekov charakter a vplyv Prostredníctvom svojej tvorby prednášok mal Hayek veľmi významný vplyv na intelektuálnu diskusiu v ekonómii a v politickej vede. A predsa sa vždy vyhýbal tomu, aby bol súčasťou nejakej "školy" alebo "hnutia". Hoci inšpiroval vznik Mont Pélerinskej spoločnosti a až do roku 1960 bol jej prezidentom (a potom jej čestným prezidentom), podľa jeho priateľa a nasledovníka Arthura Shenfielda príležitostne uvažoval o jej likvidácii - v tom prípade, ak by sa stala iba presviedčacím spolkom. Táto zdržanlivosť sa do určitej miery stratila po tom, čo získal Nobelovu cenu, keď sa jeho názory stali žiadanými na celom svete. Ale jeho pochybnosti o politickej praxi a presvedčenie, že sú to myšlienky a nie politici, čo z dlhodobého hľadiska formujú spoločnosť, nikdy nezmizli. Príklad, ktorý ilustruje tento postoj, poskytol Hayek sám. Keď si mladý pilot Antony Fisher, účastník leteckej bitky o Britániu, prečítal Cestu do otroctva, urobila na neho taký dojem, že sa pýtal Hayeka, či má ísť do politiky, aby tak čelil zlám, ktoré Hayek predvída. Hayek mu poradil, aby sa vyhol politike a urobil všetko, čo bude v jeho silách v oblasti ideí. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1956, Fisher (v súčasnosti úspešný podnikateľ) založil Inštitút ekonomických vzťahov, ktorý neskôr úspešne zmenil prevládajúci konsenzus vo Veľkej Británii a pomohol zmeniť myslenie celej generácie študentov ekonómie. Tento úspech v súčasnosti napodobňujú ďalšie inštitúcie na celom svete.Nikto, kto sa niekedy stretol s Hayekom, nemôže poprieť, že jeho hlavným záumom sú myšlienky a nie osobné invektívy a výpady, typické pre politiku a do značnej miery aj pre akademické kruhy. Očividné potešenie mu robí možnosť vypočuť si nové názory na problémy a okamžitá analýza ich dôsledkov a všetkých ich aspektov, a to s takou pružnosťou, ktorú mu závidia aj mladší kolegovia. Hoci Hayek v starobe nepočul na ľavé ucho (s obľubou zdôrazňoval, že Karol Marx bol hluchý na pravé ucho), horlivo prispieval do diskusie, disponujúc zriedkavým darom schopnosti dostať sa zrozumiteľne a pohotovo cez spleť argumentov k samej podstate problému. Hayekove spôsoby sú bezúhoné, či už pri písaní alebo pri osobnom kontakte. Samozrejme, ekonóm J. A.