- misionár

Sv. František Xavérsky bol rovesníkom bl. Petra Favra. Narodil sa iba o šesť dní prv, 7. apríla 1506 na zámku Javier (čít. chavier) v bývalom kráľovstve Navarra v severnom Španielsku. Národnostne bol Bask, teda tej istej národnosti ako zakladateľ jezuitov, s ktorým spojil svoje životné osudy. Avšak pred konečným životným porozumením sa ich cesty a ideály veľmi líšili a nezaobišli sa bez dramatických napätí.
František bol najmladší z piatich detí pána de Javier. Obidvaja rodičia pochádzali zo šľachtického rodu, čo umožňovalo ich potomkom dosiahnuť vysoké spoločenské postavenie. Otec mal akademické vzdelanie; bol doktorom bolonskej univerzity a zastával funkciu predsedu kráľovskej rady. Zomrel však, keď mal najmladší syn ešte len deväť rokov.
František mal živú až ohnivú povahu a pritom nadpriemerné rozumové schopnosti. Tieto vlohy spolu s vrodenou eleganciou mu poskytovali možnosti na veľkú životnú kariéru. Po získaní základného vzdelania v Navarre odišiel ako 19-ročný do najvýznamnejšieho strediska vtedajšej európskej kultúry - do Paríža. Na tamojšej univerzite získal r. 1530 akademický titul "magister artium", čo zodpovedá približne terajšiemu stredoeurópskemu doktorátu filozofie. Na jeseň toho istého roku začal vyučovať filozofiu na kolégiu Dormans-Beauvais.
Počas štúdia sa mladý Navarrčan zoznámil so spomenutým Petrom Favrom, s ktorým býval od r. 1526 spoločne v kolégiu sv. Barbory. Na jeseň r. 1529 sa k nim prisťahoval 38-ročný krívajúci invalid Ignác Loyolský. S Františkom ho spájala tá istá národnosť, a teda aj tá istá materská reč, ako aj šľachtický pôvod. Napriek tomu si však spočiatku nerozumeli. František očividne pohŕdal skrachovaným loyolským rytierom a jeho správaním, ktoré v Xavérových očiach robilo hanbu šľachtickému stavu.
Mladý Xavér nebol zlý, ale priveľmi si zakladal na svojom šľachtickom pôvode, ako aj na obdivuhodných telesných i duševných schopnostiach. No jeho sebavedomie nešlo spolu s jeho finančnými možnosťami. Z xavérskeho zámku síce prichádzali z času na čas peňažné príspevky, ale tie ledva stačili na výdavky, najmä keď mladého navarrského šľachtica lákala veselá, ale nie vždy príkladná spoločnosť. Situáciu nezlepšila ani Františkova profesorská kariéra. Príjmy profesorov záviseli totiž od množstva poslucháčov. A tých si musel iba postupne získať. Okrem toho musel vystupovať primerane svojmu stavu, čo sa nezaobišlo bez patričných výdavkov. Podobne ako iní profesori aj František mal pomocníka, sluhu.