Bola od prírody hravá, nepozorná, neposedná a hlavne veľmi povrchná. Napriek tomu, že Mária Antónia veľmi rýchlo chápala, bola lenivá premýšľať a len nerada sa učila. Nemala snahu preniknúť až k jadru problému.

V pätnástich rokoch bola vydatá do Francúzska. 19.apríla 1771 prebehol sobáš „per procurationem“ v Augustiniánskom kostole, pri ktorom dauphina zastupoval arcivojvoda Ferdinand. 21.apríla vyrazila Mária Antónia v kočiari francúzskeho kráľa smerom k svojej novej vlasti. Až na hranicu ju sprevádzala rakúska družina. Na hraniciach, v špeciálne na túto príležitosť vybudovanom dome, si musela vyzliecť všetko, čo bolo rakúske a obliecť sa ako Francúzska. Odtiaľ ju sprevádzala nová družina Francúzov. Skutočný svadobný obrad sa konal 16.mája vo Versailles v kaplnke Ľudovíta XV. Na pergamene svadobného aktu je podpísaná Mária Antoinetta Josepha Jeanne a vedľa jej mena je veľká machuľa, vraj zlé znamenie. 10.mája 1774 zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XV. Mária Antoinetta sa po boku svojho manžela Ľudovíta XVI. stala kráľovnou Francúzska.

Manželstvo Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI. sa naplnilo až o sedem rokov neskôr, po tom, čo sa Ľudovít XVI. podrobil drobnému chirurgickému zákroku. Do tej doby sa o mladom manželskom páre rozširovali samé klebety. Z celej situácie mal najväčšiu radosť dauphinov mladší brat Ľudovít XVIII. gróf de Provence, pretože v prípade, že manželstvo dauphina zostane bez potomkov, zdedil by francúzsky trón on. Pre Máriu Antoinettu boli tieto roky tvrdou skúškou.

Pre budúcu francúzsku kráľovnú bola zo všetkého najdôležitejšia zábava. To sa prejavilo v mnohých situáciách. Napríklad v malej vojne s kráľovou metresou pani Dubarry. Nakoniec musela Mária Antoinetta kapitulovať. V ďalšej bitke však neprehrala. Dauphinka dovtedy nevidela Paríž. Toto mesto ju nesmierne lákalo. Bez kráľovho súhlasu do mesta odísť nemohla. Ako deň jej návštevy Paríža bol vybraný 8.jún. Mária Antoinetta však podnikla tajnú cestu do mesta už v noci 7.júna.

Akonáhle ju obyvatelia Paríža 8.júna uvideli, jasali. Mária Antoinetta jazdila do Paríža na plesy, reduty a opery. Nikdy ju nikto nevidel v nemocnici, na zasadnutí parlamentu, v tržnici. Nikdy nechcela nič vedieť o živote svojho ľudu. A ľud si to pamätal.

Spolu s Máriou Antoinettou prišiel do francúzska nový umelecký smer- hravé rokoko. Dauphinka bola od prvej chvíle bohyňou rokoka. Podľa nej sa riadila móda a dobový vkus. Ona bola ideálom krásy tej doby. Všetky ženy sa jej snažili podobať. Toho sa najviac bála jej matka Mária Terézia.