V tom čase na zámku Meudone umrel iba šesťročný dauphin. V okamihu, keď sa malo rozhodnúť o jej budúcnosti, myslela Mária Antoinetta iba na svojho syna. Udalosti naberali rýchli spád. Tretí stav sa vyhlásil za Národné zhromaždenie a žiadal od kráľa zriadenie konštitučnej monarchie. 14.júna 1789 padla Bastila. Kráľ si však stále neuvedomoval, aké nebezpečenstvo môže ešte prísť. Mária Antoinetta akúkoľvek revolúciu striktne odmietala. Až do konca svojho života nevidela v revolúcii nič iné len bahno, nechápala poslanie tejto revolúcie. Od samého začiatku bola terčom všetkých útokov kráľovná a nie kráľ. Všetky revolucionárske články oslavovali Ľudovíta XVI. ako príliš slabého otca ľudu, ktorý sa nechá viesť a ovplyvňovať svojou ženou. Máriu Antoinettu líčili ako cudzinku závislú na svojich milenkách a milencoch, ako panovačnú a tyranskú ženu.

6.októbra 1789 musela kráľovská rodina opustiť Versailles. Kráľ sa stal poddaným svojich poddaných. Rodina sa musela presťahovať do Tuilleries, kde dvor nesídlil skoro 150 rokov. Kráľ aj kráľovná ľahkomyseľne odmietli slobodu, ktorú ešte mali, Tuilleries obohnali neviditeľnými priekopami a tak sami zo seba urobili zajatcov. Mária Antoinetta sa postupne izolovala od celej svojej rodiny. Deti zverila guvernantke a o manžela sa jednoducho nestarala. Až teraz si uvedomila, že ona musí hájiť svoju korunu, svoje deti a svoj vlastný život. Až teraz Mária Antoinetta dospela. Z Márie Antoinetty sa inteligentná, čulá a energická žena nestala len tak. Bola donútená rozvinúť tie povahové črty, ktoré dovtedy neuplatnila. Dokonca sa učila šifrovať, aby sa mohla dorozumievať so svojimi priateľmi v zahraničí, Mária Antoinetta sa konečne vzdala trúfalosti rozhodovať samostatne a nechala si radi od dobrých radcov.

Mária Antoinetta myslela aj na útek. Prípravy zverila do rúk človeku, ktorému dôverovala, do rúk Fersena. Kráľ jedného dňa oznámil Národnému zhromaždeniu, že veľkonočné sviatky chce stráviť so svojou rodinou v Saint- Cloud. To sa síce ľuďom nepáčilo, ale prianie kráľa bolo splnené. 19.apríla nasadla celá rodina do kočiaru. Prvou chybou v realizácii tohto úteku bol počet osôb. Bolo ich 14. Ďalšou chybou bolo zabalenie niekoľkých veľkých kufrov. Celý útek sa zrazu zmenil na pompéznu výpravu. Pre útek bol určený dátum 19.júna. Rodina ušla do Varennes, ale tam ju zadržala francúzska armáda.

Po nevydarenom pokuse o útek začala Mária Antoinetta písať listy ruskej cárovnej Kataríne aj svojmu bratovi, cisárovi Leopoldovi do Viedne. Ani jeden z nich jej však nepomohol.