Mária Antoinetta životopis

Mária Antoinetta – osobnosť Veľkej francúzskej revolúcie

Mária Antónia bola pätnástym dieťaťom habsburskej cisárovnej Márie Terézie a cisára Františka Štefana Lotrinského. Narodila sa 2.novembra 1755.V pätnástich rokoch sa pod menom Mária Antoinetta stala manželkou francúzskeho následníka trónu – dauphina a neskoršieho kráľa Ľudovíta XVI. Umrela v roku 1793 na popravisku v Paríži. Takto by sa dal stručne zhrnúť život jednej rakúskej arcivojvodkyne a snáď najznámejšej francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty. Aká ale Mária Antoinetta bola?

Mária Antoinetta sa narodila na habsburskom cisárskom dvore. Už od narodenia jej bola preukazovaná veľká úcta a ľudia jej volali na slávu. Dievčatko vyrastalo v kľudnom rodinnom prostredí, mohla sa hrať so svojimi súrodencami a veselo vyvádzať. Pri slávnostiach a ceremóniách však platila prísna španielsko-habsburská etiketa, ktorú malá arcivojvodkyňa musela majstrovsky ovládať.

Po celé storočia sa na mnohých miestach Európy viedli vojny medzi Habsburgovcami a Bourbonovcami o nadvládu. Pri tom si však nestačili všimnúť, že Anglicko, Prusko a Rusko začali rozvíjať svoju mocenskú sféru na oblasť strednej Európy. V poslednej chvíli si tento problém všimli diplomati oboch krajín a snažili sa medzi oboma dynastiami vytvoriť nejaký spolok. Spolok, ktorý by však dlhšie než pár mesiacov, spolok, ktorý by bol zárukou mieru.

To bolo niečo pre Máriu Teréziu, ktorá je známa svojou sobášnou politikou. V danej dobe sa rysovali tri možnosti spojenia Bourbonovcov a Habsburgovcov. Najskôr ministri pomýšľali na sobáš niektorej habsburskej princeznej so starým kráľom Ľudovítom XV., ale kráľ ich predbehol. Našiel si novú metresu- pani Dubarry. Ďalšia možnosť bol sobáš cisára Jozefa s niektorou z troch sestier francúzskeho kráľa. To sa však nepáčilo samotnému Jozefovi. Poslednou možnosťou bol sobáš Márie Antónie, vtedy jedenásťročnej , s francúzskym dauphinom Ľudovítom XVI.

Malá habsburská princezná sa teda dostala do stredobodu pozornosti nielen na viedenskom dvore, ale aj na kráľovskom dvore vo Francúzsku. Mária Terézia zrazu zistila, že jej najmladšia dcéra, budúca francúzska kráľovná, nevedela písať nemecky ani francúzsky, nemala žiadne znalosti z dejepisu, žiadny všeobecný prehľad a jej hudobné znalosti tiež neboli práve ukážkové. Na dvor boli teda pozvaní rôzni učitelia a ako vychovávateľ bol vybratý abbé Vermond.

Mária Antónia bola veľmi pekná, dobre vychovaná a temperamentná princezná.

Bola od prírody hravá, nepozorná, neposedná a hlavne veľmi povrchná. Napriek tomu, že Mária Antónia veľmi rýchlo chápala, bola lenivá premýšľať a len nerada sa učila. Nemala snahu preniknúť až k jadru problému.

V pätnástich rokoch bola vydatá do Francúzska. 19.apríla 1771 prebehol sobáš „per procurationem“ v Augustiniánskom kostole, pri ktorom dauphina zastupoval arcivojvoda Ferdinand. 21.apríla vyrazila Mária Antónia v kočiari francúzskeho kráľa smerom k svojej novej vlasti. Až na hranicu ju sprevádzala rakúska družina. Na hraniciach, v špeciálne na túto príležitosť vybudovanom dome, si musela vyzliecť všetko, čo bolo rakúske a obliecť sa ako Francúzska. Odtiaľ ju sprevádzala nová družina Francúzov. Skutočný svadobný obrad sa konal 16.mája vo Versailles v kaplnke Ľudovíta XV. Na pergamene svadobného aktu je podpísaná Mária Antoinetta Josepha Jeanne a vedľa jej mena je veľká machuľa, vraj zlé znamenie. 10.mája 1774 zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XV. Mária Antoinetta sa po boku svojho manžela Ľudovíta XVI. stala kráľovnou Francúzska.

Manželstvo Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI. sa naplnilo až o sedem rokov neskôr, po tom, čo sa Ľudovít XVI. podrobil drobnému chirurgickému zákroku. Do tej doby sa o mladom manželskom páre rozširovali samé klebety. Z celej situácie mal najväčšiu radosť dauphinov mladší brat Ľudovít XVIII. gróf de Provence, pretože v prípade, že manželstvo dauphina zostane bez potomkov, zdedil by francúzsky trón on. Pre Máriu Antoinettu boli tieto roky tvrdou skúškou.

Pre budúcu francúzsku kráľovnú bola zo všetkého najdôležitejšia zábava. To sa prejavilo v mnohých situáciách. Napríklad v malej vojne s kráľovou metresou pani Dubarry. Nakoniec musela Mária Antoinetta kapitulovať. V ďalšej bitke však neprehrala. Dauphinka dovtedy nevidela Paríž. Toto mesto ju nesmierne lákalo. Bez kráľovho súhlasu do mesta odísť nemohla. Ako deň jej návštevy Paríža bol vybraný 8.jún. Mária Antoinetta však podnikla tajnú cestu do mesta už v noci 7.júna.

Akonáhle ju obyvatelia Paríža 8.júna uvideli, jasali. Mária Antoinetta jazdila do Paríža na plesy, reduty a opery. Nikdy ju nikto nevidel v nemocnici, na zasadnutí parlamentu, v tržnici. Nikdy nechcela nič vedieť o živote svojho ľudu. A ľud si to pamätal.

Spolu s Máriou Antoinettou prišiel do francúzska nový umelecký smer- hravé rokoko. Dauphinka bola od prvej chvíle bohyňou rokoka. Podľa nej sa riadila móda a dobový vkus. Ona bola ideálom krásy tej doby. Všetky ženy sa jej snažili podobať. Toho sa najviac bála jej matka Mária Terézia.

Medzi Francúzskom a viedenským dvorom bola veľmi čulá korešpondencia. Mária Terézia vo svojich dopisoch dcéru nabádala aby viac čítala, chodila medzi ľud, venovala sa charite, prestala organizovať rôzne večierky a hlavne hazardné hry.

Práve hazardné hry boli ľuďom tŕňom v oku. Francúzsko v tej dobe sužovala veľká bieda. Úroda na poliach bola zničená nepriazňou počasia, dane boli príliš vysoké a zle rozložené. Najbohatšia šľachta neplatila dane vôbec a najchudobnejší poddaní mali najvyššie dane. Francúzska kráľovná nosila najdrahšie šperky, stavala nové zámky a utrácala za šaty.

4.augusta 1777 bolo na dvore oficiálne vyhlásené kráľovnino tehotenstvo. 18.decembra 1777 sa narodila dcéra. V roku 1781 sa kráľovnej narodil syn, následník trónu. Jeho narodenie bolo po celej zemi oslavované ako sviatok. V roku 1785 sa narodil druhý syn, budúci Ľudovít XVII. a v roku 1786 posledné dieťa Sophie Beatrix, ktorá umrela vo veku 11 mesiacov. Práve počas tehotenstva došlo u Márie Antoinetty k prvej zmene v jej povahe. Začína sa viac venovať svojim deťom a hazardné hry, reduty i plesy pomaly odsúva nabok. Nie však úplne.

V očiach väčšiny Francúzov bola Mária Antoinetta len cudzinkou, ktorá sa usiluje získať ich trón. Po narodení dauphina sa stala kráľovnou aj v očiach jej dovtedajších nepriateľov. K získaniu lásky svojich poddaných stačilo jediné- vzdať sa frivolných zábav a presídliť z Trianonu späť do Versailles a do Paríža. O tom však Mária Antoinetta nechcela ani počuť. Znovu sa vrátila k svojim zábavám a plesom. Tým značne poklesla nielen pred poddanými ale aj pred šľachtou. Aj pri pozdrave jej dávali najavo akýsi chlad. Mária Antoinetta však tomu nevenovala žiadnu zvláštnu pozornosť.

Hlavnými nepriateľmi francúzskej kráľovnej boli jej tety. Tie pozývali na svoj zámok ostatných nepriateľov panovníčky, splietali intrigy a roznášali klebety.

Veľkými nepriateľmi panovníckej rodiny boli aj prostí ľudia. Osvietenské meštianstvo stále viac poukazovalo na postupný úpadok Francúzska, na rastúce dlhy, pozvoľný rozklad armády a straty kolónií. Všetko sa obrátilo proti Márii Antoinette. Francúzskom hýbu pamflety, ktoré majú u všetkých , okrem panovníka a jeho manželky, veľkú obľubu.

V roku 1785 bol boj proti Márii Antoinette v plnom prúde. Miesto, aby tomuto nebezpečenstvu začala kráľovná venovať pozornosť, venovala sa svojmu divadielku v Trianone. Život bežal okolo nej.

4.mája 1789 bolo zvolané Národné zhromaždenie, ktorého sa musela zúčastniť aj Mária Antoinetta.

V tom čase na zámku Meudone umrel iba šesťročný dauphin. V okamihu, keď sa malo rozhodnúť o jej budúcnosti, myslela Mária Antoinetta iba na svojho syna. Udalosti naberali rýchli spád. Tretí stav sa vyhlásil za Národné zhromaždenie a žiadal od kráľa zriadenie konštitučnej monarchie. 14.júna 1789 padla Bastila. Kráľ si však stále neuvedomoval, aké nebezpečenstvo môže ešte prísť. Mária Antoinetta akúkoľvek revolúciu striktne odmietala. Až do konca svojho života nevidela v revolúcii nič iné len bahno, nechápala poslanie tejto revolúcie. Od samého začiatku bola terčom všetkých útokov kráľovná a nie kráľ. Všetky revolucionárske články oslavovali Ľudovíta XVI. ako príliš slabého otca ľudu, ktorý sa nechá viesť a ovplyvňovať svojou ženou. Máriu Antoinettu líčili ako cudzinku závislú na svojich milenkách a milencoch, ako panovačnú a tyranskú ženu.

6.októbra 1789 musela kráľovská rodina opustiť Versailles. Kráľ sa stal poddaným svojich poddaných. Rodina sa musela presťahovať do Tuilleries, kde dvor nesídlil skoro 150 rokov. Kráľ aj kráľovná ľahkomyseľne odmietli slobodu, ktorú ešte mali, Tuilleries obohnali neviditeľnými priekopami a tak sami zo seba urobili zajatcov. Mária Antoinetta sa postupne izolovala od celej svojej rodiny. Deti zverila guvernantke a o manžela sa jednoducho nestarala. Až teraz si uvedomila, že ona musí hájiť svoju korunu, svoje deti a svoj vlastný život. Až teraz Mária Antoinetta dospela. Z Márie Antoinetty sa inteligentná, čulá a energická žena nestala len tak. Bola donútená rozvinúť tie povahové črty, ktoré dovtedy neuplatnila. Dokonca sa učila šifrovať, aby sa mohla dorozumievať so svojimi priateľmi v zahraničí, Mária Antoinetta sa konečne vzdala trúfalosti rozhodovať samostatne a nechala si radi od dobrých radcov.

Mária Antoinetta myslela aj na útek. Prípravy zverila do rúk človeku, ktorému dôverovala, do rúk Fersena. Kráľ jedného dňa oznámil Národnému zhromaždeniu, že veľkonočné sviatky chce stráviť so svojou rodinou v Saint- Cloud. To sa síce ľuďom nepáčilo, ale prianie kráľa bolo splnené. 19.apríla nasadla celá rodina do kočiaru. Prvou chybou v realizácii tohto úteku bol počet osôb. Bolo ich 14. Ďalšou chybou bolo zabalenie niekoľkých veľkých kufrov. Celý útek sa zrazu zmenil na pompéznu výpravu. Pre útek bol určený dátum 19.júna. Rodina ušla do Varennes, ale tam ju zadržala francúzska armáda.

Po nevydarenom pokuse o útek začala Mária Antoinetta písať listy ruskej cárovnej Kataríne aj svojmu bratovi, cisárovi Leopoldovi do Viedne. Ani jeden z nich jej však nepomohol.

Tuilleries boli dňom aj nocou bedlivo strážené, rodina bola špehovaná na každom kroku, nikto z nich nesmel mať svoje súkromie. Každý videl, že Francúzsko sa pre francúzsku kráľovnú stalo veľkým nepriateľom a nepriatelia Francúzska sa stali priateľmi kráľovnej. Tým sa Mária Antoinetta stala pre francúzsky ľud dopustila vlastizrady.
V januári 1793 bol kráľ Francúzska popravený. Máriu Antoinettu odlúčili od jej detí. 12.októbra 1793 bola predvolaná do veľkej poradnej siene na prvý výsluch. Mária Antoinetta sa po smrti svojho manžela, v dobe neustálych výsluchov a odlúčenia od svojich detí zmenila na starú, chorú ženu. Mala vtedy 38 rokov.

16.októbra 1793 bola popravená gilotínou na námestí revolúcie pred očami desaťtisícového davu.