Tam získal v roku 1976 aj profesúru a už vyše desať rokov je americkým občanom.
Vedeckej činnosti v oblasti bankovej a molekulárnej biológie sa začal venovať už počas štúdia, ale až po viacročných experimentoch sa mu podarilo dať odpoveď na dlho kladenú otázku, ako sa dostávajú novovzniknuté proteíny na správne miesto v bunke. Práve na základe jeho výskumov sa podarilo prehĺbiť poznanie určitých donedávna nejasných dedičných ochorení spôsobených chybným transportom proteínov, napríklad cystickej fibrózy. Toto vrodené ochorenie sa prejavuje celkovou dysfunkciou exokrinných žliaz. V rozvinutej farme ho charakterizujú chronické respiračné ochorenia. Jeho vysoký výskyt je známy pri tzv. kaukazskej rase a až päť percent svetovej populácie je nosičom tohto génu.
Blobel prispel aj k zlepšeniu metódy, pri ktorej sa bunky využívajú ako malé továrne na výrobu liekov. V súčasnosti sa takto okrem iného vyrába inzulín, rastové hormóny eryproteíny pôsobiace na tvorbu krvi a známy interterón, aktivátor imunitného systému.
Blobel je nositeľom radu vedeckých cien a vyznamenaní.