Günter, Arvid Blobel, Carlsson životopis

Arvid CARLSSON
( 1923 ), Švédsko

Nobelovu cenu získal v roku 2000 spolu s P. Greendardom a E. Kandelom za objav v oblasti prenosu signálov v nervovej sústave.

Švédsky biomedicínsky bádateľ A. Carlsson pracuje na Göteborskej univerzite.
Carlsson už celé desaťročia pracuje v oblasti prenosu signálu medzi mozgovými bunkami. V ľudskom mozgu pracuje viac ako sto miliárd mozgových buniek. Mnohé z nich majú rozvetvené zakončenia, ktoré zostupujú do vzájomného kontaktu. V mieste kontaktu hrubnú a tvoria takzvané synapsy. Tieto hraničné výbežky nervových buniek majú schopnosť vylučovať chemické látky a dráždiť iné nervové bunky. Takto sa vedie signál od bunky k bunke. Prenos signálov v nervovej sústave má zásadný význam pre pochopenie normálnej funkcie mozgu a tiež pre poznanie vzniku nervových a psychických ochorení. Vo svojich výskumoch Carlsson vychádzal práve z tohto poznania. Objavil a skúmal úlohy látky nazvanej dopamín v prenose signálov a zistil, že významným mozgovým mediátorom chemického prenosu signálov. Okrem toho objavil prítomnosť dostatočného množstva dopamínu v mozgových centrách je dôležitá pre ovládanie vlastných pohybov. AK je v niektorých oblastiach mozgu primálo dopamínu, prenos signálov sa narúša. S dopamínom A súvisí pokles kontroly mozgu nad činnosťou svalov a dochádza k neovládateľnému traseniu – známemu príznaku Parkinsonovej choroby. Tým prispel k pochopeniu podstaty Parkinsonovej choroby a jej liečbe prekurzorom dopamínu L – dopa. Objavil tiež ďalšie účinky dopamínu v mozgu, ako aj pôsobenie niektorých látok používaných pri liečbe duševných ochorení.
Hoci liek L – dopa A nevie ešte odstrániť charakteristické trasenie pri Parkinsonovej chorobe, používa sa však dodnes. Touto chorobou trpí napríklad len v Nemecku asi 200 000 ľudí.
Aj naďalej sa pracuje na vývoji ešte účinnejších a radikálnejších liečebných metód. Günter BLOBEL
( 1936 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1999 za prevratné výskumy na poli bielkovín. Americký lekár nemeckého pôvodu G. Blobel pochádza to sliezskeho Waltersdorfu. Narodil sa 21.5. 1936. Študoval a pôvodne pôsobil na univerzite v Túbingene, avšak v roku 1967 odišiel do USA, kde pôsobí ako vedúci pracovník na Rockefellerovej univerzite v New Yorku.

Tam získal v roku 1976 aj profesúru a už vyše desať rokov je americkým občanom.
Vedeckej činnosti v oblasti bankovej a molekulárnej biológie sa začal venovať už počas štúdia, ale až po viacročných experimentoch sa mu podarilo dať odpoveď na dlho kladenú otázku, ako sa dostávajú novovzniknuté proteíny na správne miesto v bunke. Práve na základe jeho výskumov sa podarilo prehĺbiť poznanie určitých donedávna nejasných dedičných ochorení spôsobených chybným transportom proteínov, napríklad cystickej fibrózy. Toto vrodené ochorenie sa prejavuje celkovou dysfunkciou exokrinných žliaz. V rozvinutej farme ho charakterizujú chronické respiračné ochorenia. Jeho vysoký výskyt je známy pri tzv. kaukazskej rase a až päť percent svetovej populácie je nosičom tohto génu.
Blobel prispel aj k zlepšeniu metódy, pri ktorej sa bunky využívajú ako malé továrne na výrobu liekov. V súčasnosti sa takto okrem iného vyrába inzulín, rastové hormóny eryproteíny pôsobiace na tvorbu krvi a známy interterón, aktivátor imunitného systému.
Blobel je nositeľom radu vedeckých cien a vyznamenaní.