Nadviazal na predošlé výskumy profesora Fruchgotta, ktorý spolu s J.Zawadskim zistili, že bunky cievneho endotelu produkujú endoteliálny relaxačný faktor neznámej povahy. Po ďalších výskumoch a analýze Ignarro usúdil, že tento neznámy faktor je zhodný s oxidom dusnatým, ktorý v danej reakcii funguje ako signálna molekula medzi endotelovou bunkou hladkého svalu ciev.
Vplyv NO na hladké svalstvo znamená regulačné zásahy do funkcie ciev, do motoriky dýchacích ciest či do zložitých pohybových pochodov v gastrointestinálnom systéme a urogenitálnej sústave.
To znamená, že účinok NO na jeden funkčný ukazovateľ, napríklad krvný tlak, znamená zásah nie len do srdečnej a cievnej činnosti, ale aj funkcie obličiek.
Tento problém bol podnetom pre ďalšie výskumné práce, v ktorých sa mnohostranná signálna úloha NO v medzibunkovom prenose informácie ďalej objasňuje. Záujem je zameraný najmä na kardiovaskulárny systém.