Robert Furchgott a Stanley B. Prusiner životopis

Robert FURCHGOTT
( 1916 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1998 spolu s L.J. Ignarrom a F. Muradom za objav oxidu dusnatého ako signálnej molekuly v kardiovaskulárnom systéme.

Americký farmakológ R.Furchgott sa narodil 4.7.1916. Vyštudoval biochémiu na Severozápadnej univerzite. Od roku 1956 zastával rad profesorských funkcií na rôznych univerzitách v USA a v Európe. Od roku 1982 je mimoriadnym profesorom vo Farmakologickom ústave Lekárskej fakulty univerzity v Miami. V rokoch 1984 – 95 získal rad prestížnych ocenení. Podobne ako profesor Murad aj Furchgott sa venoval experimentom väzodilatačných látok, ktoré rozširujú priesaknosť ciev. Zistil, že účinok týchto látok sa stráca, ak sa cievna stena mechanicky zbalí vnútornej výstelky – endotelu. Spolu s profesorom Muradom zistili, že známy znečisťovateľ ovzdušia, ktorý vzniká spaľovaním dusíka – NO – môže mať v organizme dôležitú úlohu. Neskôr dokonca zistili, že cievny systém človeka je schopný túto látku sám produkovať. A že práve oxid dusnatý je látka, ktorá môže chrániť pre vysokým krvným tlakom tým, že ho udržuje na nižších úrovniach a tiež chráni človeka pred upchávaním ciev. Dokázali, že poruchy vysokého tlaku sú teda poruchami účinkov a tvorby oxidu dusnatého v tele.
Pri ďalšom výskume hľadali a našli látku, ktorá by dokázala, vytvárať oxid dusnatý u ľudí s vysokým krvným tlakom a vedela by aj odstrániť primárnu príčinu, ktorá vedie k zvyšovaniu tlaku v krvi. Takýto liek už existuje a volá sa Nebilet.
V súčasnosti vedci skúmajú, či možno oxid dusnatý využiť aj na zastavenie rastu rakovinových buniek.


Stanley B. PRUSINER
( 1942 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1997 za objav prionov ako nových pôvodcov infekčných ochorení.

Americký neurológ a biochemik S.B.Prusiner sa nerodil 28.5.1942 v San Francisku. Študoval medicínu na Pensylvanskej univerzite. Od roku 1984 je profesorom na Kalifornskej univerzite v San Francisku a vedeckým pracovníkom jej neurologického oddelenia. Vo vedeckej práci skúma súvislosti vzniku infekčných ochorení a mozgových chorôb. Prusiner založil v roku 1974 laboratórium, kde skúmal so spolupracovníkmi patogény a po desiatich rokoch získal čistý preparát infekčných častíc. Všetky experimenty potvrdzovali, že ide o jediný proteín, ktorý Prusiner pomenoval prionom. S voju prácu v oblasti prionových onemocnení začal v roku 1972 potom, keď zomrel jeden z jeho pacientov na CJD chorobu. Už vtedy existovalo veľa teórií popisujúcich podobné choroby.

Získal vysoké ocenenie za objav prionov – proteínov, ktoré samy o sebe nie sú nebezpečné, ale v zmenenej podobe môžu vyvolať smrteľné mozgové onemocnenie ako u zvierat, tak aj u ľudí. Priony sa považujú za príčinu choroby šialených kráv ( BSE ) a Creucfeld – Jakobovej choroby ( CJD ) u ľudí. Na prionoch ako pôvodcoch vzniku infekčných chorôb je nové to, že nemajú žiaden dedičný materiál vo forme DNA alebo RNA.
V súčasnosti Prusiner pokračuje v štúdiu detailov biológie prionov, keď si uvedomuje, že vedomosti o prionových proteínoch je už veľa, ale sú ešte aj nezodpovedané otázky.