Rolf M. ZINKERNAGEL
( 1944 ),Švajčiarsko

Nobelovu cenu získal v roku 1996 spolu s P.C. Dohertym za objavy v odbore ochrany ľudskej imunity.

Śvajčiarsky fyziológ R.M. Zinkernagel sa narodil 6.1. 1944 v Bazileji kde vyštudoval lekársku fakultu a v roku 1975 získal doktorát. V súčasnej dobe je riaditeľom Ústavu experimentálnej imunológie v Curychu.
Nobelovu cenu získal Zinkernagel spolu s profesorom a dlhoročným spolupracovníkom C. Dohertym za objav, ktorý urobili na začiatku 70 – rokov. Obidvaja pracovali vo Výskumnom ústave medicíny v Cambere. Skúmali tu T- lymfocyty a dokázali, že bunky infikované vírusom lymfocytickej choriomeningitídy ( LCM ) sú zabíjané T – lymfocytmi, ktoré ich zabíjajú v snahe prekaziť šírenie infekcie. Súčasne dokázali, že lymfocyty T, ktoré pochádzajú od myší určitého kmeňa, zabíjajú iba infikované bunky, ktoré sú buď z rovnakého kmeňa, alebo z kmeňa ktorý s ním zhodovali v tzv. génoch H-2.
Pri experimente postupovali tak, že vhodné bunky infikovali v kultúre vírusom LCM a potom k nim pridávali zlesinové bunky od myší, ktoré boli infikované rovnakým vírusom a sledovali, aké množstvo infikovaných fibroblastov bude v rôznych podmienkach zabitých.
Svoje základné pozorovania publikovali v roku 1972 a neskôr ich v odborných článkoch potvrdili a rozšírili.
Obidvaja vedci dodnes patria k stáliciam výskumu imunitných obranných reakcií proti vírusovým infekciám. Ich obľúbeným modelom zostala infekcia vírusom LCM a za uplynulé obdobie zaznamenali v molekulárnej imunológii veľký pokrok. Je reálne očakávať, že plody základného imunologického výskumu podstatným spôsobom zmenia medicínu 21 storočia.



Peter C. DOHERTY
( 1940 ), Austrália

Nobelovu cenu získal v roku 1996 spolu s R. M. Zinkernagelom za objavy v odbore ochrany ľudskej imunity.

Austrálsky fyziológ P.C. Doherty sa narodil 15.10.1940. Dnes žije v USA a je imunológom v detskej nemocnici v Memphise. Medicínu vyštudoval na univerzite v Queenslende a doktorát získal v roku 1970 na univerzite v Edinburgu.
Nobelovu cenu získal profesor Doherty spolu s profesorom a dlhoročným spolupracovníkom Zinkernagelom za objav, ktorý urobili už na začiatku sedemdesiatych rokov. Obidvaja pracovali od roku 1972 vo Výskumnom ústave medicíny j. Curtina v Cambere. Zaoberali sa otázkou, čo je princípom smrteľného poškodenia mozgu myší infikovaných vírusom lymfotickej choriomengitídy ( LCM ).