referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenka
Pondelok, 23. septembra 2019
Phillip Allen Sharp a Alfren G. Gilman životopis
Dátum pridania: 09.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: susi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 606
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Alfred G.GILMAN
( 1941), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1994 spolu s M. Rodbellom za objav G – proteínov a ich úlohy v signálnom bunkovom procese.

Americký fyziológ A. Gilman je synom farmakológa. Narodil sa 1.4.1941 v New Havene. Študoval biochémiu na Yalskej univerzite a súčasne už aj robil výskum v laboratóriu. Po ukončení štúdia v roku 1962 pracoval v laboratóriu Allana Conneya v New Yorku. Po roku prešiel na univerzitu v Clevelende, kde sa plne oddal vede. Tu robil výskum štítnej žľazy. V tomto období vydal učebnicu „ Farmakologické základy terapie “. V roku 1971 sa stal asistentom farmakológie na univerzite v Charlottesville a po desiatich rokoch prešiel na univerzitu v Dallase, kde vedie katedru farmakológie.
A.G. Gilman sa práci v laboratóriu a teda aj vede upísal veľmi skoro a viac ako 30 rokov sa venoval výskumu cyklických nukleónov, G – proteínov a fotónov. Bolo zistené, že početné metabolické pochody a regulačné procesy sú v bunkách riadené podľa informácií, ktoré sa do bunky dostávajú z vonkajšieho mimobunkového priestoru od iných buniek. Tieto informácie sú väčšinou k bunkám prinášané biologicky aktivujú látkami, akým sú hormóny, neuromediátory, rastové faktory a podobné látky, ktoré nemajú schopnosť dostať sa do bunkového priestoru priamo cez membránu bunky.
Na šírenie informačných signálov má bunka k dispozícií viac mechanizmov. U niektorých mechanizmov dochádza v dôsledku aktivácie špecifických membránových receptorov k aktivácií efektorových proteínov, ktoré vo svojom aktivovanom stave rýchlo tvoria značné množstvo nízkomolekulárne látky, tzv. druhého posla.
Tento systém šírenia informač. signálov bunkou prostredníctvom „ druhého posla “ používajú aj niektoré hormóny. Aktivácia ich príslušných receptorov má za následok tvorbu cyklického adonosinmonofosfátu ( c AMP ), druhého posla, ktorý sa tvorí aktivovaným efektorovým proteínov adenylatcyklazou.
V 70- rokoch Gilman vypracoval metódu na stanovenie AMP. Podľa nej bol objavený cyklický AMP a adenylylcyklóz, enzým, ktorý reaguje na hormonálny podnet a signalizuje cyklické nukleotidy z ATB. To bola cesta rozšifrovania pôsobenia hormónov.


Phillip Allen SHARP
( 1944 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1993 spolu s R.J. Robertsom za objavy v odbore molekulárnej genetiky.

Americký fyziológ P.A.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.