Sv. JozefSvätý Jozef bol hlavou Svätej rodiny. To je bezpochyby jedinečná hodnosť pre ktorú si sv. Jozef zasluhuje osobitnú úctu. Radi by sme vedeli čo najviac o jeho živote, no nemáme dosť údajov. To, čo vieme, nachádzame takmer všetko v prvých kapitolách Matúšovho a Lukášovho evanjelia. Sv. Jozef tu vystupuje ako potomok kráľa Dávida, ženích Panny Márie a zákonitý pestún Pána Ježiša.
Jozefovým rodovým mestom bol Betlehem, no býval v galilejskom Nazarete, kde bol chudobným tesárom. Tam sa i zasnúbil s devou, ktorá sa volala Mária.
Mnohé obrazy predstavujú Jozefa ako starého muža pri mladej Márii, ale bez vážneho opodstatnenia. Skôr sa dá predpokladať, že Jozef bol pri zasnúbení mladý muž, vekove primeraný snúbenici. Celkove sa zdá, že Jozef nebol veľmi iniciatívny. Evanjeliá neuvádzajú ani jedno jeho slovo. Jozef bol tichý a ostával v pozadí. Keď bolo treba, vedel bez prieťahov urobiť to, čo od neho žiadal Boh. A obyčajne to boli neľahké veci. Ani spôsob, akým sa Jozef dozvedel Božie rozhodnutia, nebol veľmi hmatateľný. Boh mu často zjavoval svoju vôľu skrze anjela "vo sne". Niektorí vysvetľovatelia Svätého písma sa nazdávajú, že išlo o zvláštny druh zjavenia, ktorý sa zreteľne líšil od obyčajného sna.
Prvé takéto zjavenie sa vzťahovalo na Jozefove pochybnosti o Máriinom prekvapujúcom materstve - "Jozef, syn Dávidov, neboj sa vziať k sebe svoju manželku Máriu, lebo čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš…" A tak sa konala skromná svadba.
Keď sa zdalo, že je už všetko vyriešené, situáciu skomplikovalo rímske vládne nariadenie o sčítaní ľudu. Izraelčania sa mali zapísať v meste alebo obci svojho rodu. Tak sa aj Jozef musel odobrať s Máriou do Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávidov rod. Obrazy Kristovho narodenia obyčajne predstavujú Jozefa, ako sa spokojne opiera o palicu a pozerá na malého Ježiška. V skutočnosti však Jozef sotva mohol postávať, ak chcel v núdzových podmienkach zaistiť všetko potrebné novorodeniatku a jeho matke. No vo chvíľach ticha a odpočinku sa iste pozorne zahľadel na Božské Dieťa a v hĺbke srdca rozmýšľal o udalosti, ktorej sa tešilo nebo i zem.
Na ôsmy deň po narodení sa uskutočnila obriezka chlapčeka a po štyridsiatich dňoch jeho obetovanie v chráme. V oboch prípadoch Jozef vystupoval ako hlava rodiny. Z jeruzalemského chrámu sa Svätá rodina vrátila do Betlehema, možno chcela zostať v meste, kde ju pútali rodové korene.