Theda Bara životopis

Hviezda nemého filmu Theda Bara, ktorej meno vzniklo prešmyškou slov Arab Death, sa narodila okolo roku 1892 na Sahare, v tieni sfingy. Jej otcom bol francúzky umelec a matkou egyptská konkbína.. Pôsobivé, však? Nuž bolo by, keby to bola pravda. Tento životopis však vznikol na objednávku hollyvoodskych štúdií. Skutočný život Thedy Bary bol totiž taký obyčajný, až bol nudný. Theodosia Burr Goodmanová sa v skutočnosti narodila poriadne ďaleko od horúceho saharského piesku a dokonca o sedem rokov skôr, ako uvádza vo svojej zaujímavej biografii. Matrika tvrdí, že prišla na svet 29. Júna 1885 v Cincinnati v štáte Ohio. Jej francúzsky otec bol poľský prisťahovalec Bernard Goodman, ktorý sa živil ako krajčír, a egyptská konkubína bola v skutočnosti Švajčiarka Pauline Louise Francoise de Coppetová, ktorá vyrábala parochne. Theodosia, doma prezývaná Theda, bola najstaršia z roch detí. Ako spomínali rodičia, už od malička sa rada predvádzala. Nezriedka utiekla z domu v matkiných najlepšíh šatách, aby sa ukázala susedom. Kamarátov nútila, aby jej robili obecenstvo, keď na zadnom dvore uvádzala svoje najnovšie predstavenie, a ak odmietli, podplácala ich sušienkami a citronádou. Keď mala asi šesť rokov, v okolí začal vyčíňať úchylný muž, ktorý malým dievčatkám strihal vlasy. Theda ním bola fascinovaná. Záhadný cudzinec ju asi nepovažoval za dostatočne atraktívnu, a tak si sama ostrihala vlasy, ukryla ich pod matrac a potom s krikom utekala za rodičmi. Tí však jej podvod čoskoro odhalili. Theda sama priznáva, že bola priam posadnutá túžbou byť stredobodom pozornosti. Po skončení strednej školy na tom začala cieľavedome pracovať.
V roku 1908 sa presťahovala do New Yorku a začala obrážať divadlá. Po niekoľkých menších divadelných úlohách sa v roku 1911 pridala k zájazdovému divadlu, s ktorým pochodila takmer celé Spojené štáty. O tri roky sa vrátila do New Yorku, kde spoznala režiséra Franka Powella. Tomu sa maldá odvážna dáma s temným pohľadom tak zapáčila, že jej ponúkol rolu v komparze vo filme Škvrna. Osvedčila sa, a tak v roku 1915 nasledovala hlavná úloha v horore Bol tam blázon. Príbeh o zlej žene-upírke, korá však mužom necicia krv, ale životnú energiu, takže sa stávajú hračkou v jej rukách, zvládla Theda na výbornú. Postava krásnej, no bezcitnej zvodkyne, ktorej žiadny muž neodolá, jej zabezpečila skvelý kredit a zároveň dala vzniknúť aj novému označeniu pre takéto ženy - vamp.

Okolo filmu sa rozbehla obrovská reklamná kampaň a vďaka tomu sa Theda stala hviezdou, skôr ako sa film objavil v kinách. Verejnosť, ktorá dosiaľ vyznávala viktoriánsku morálku, bola škovaná. To vedeniu štúdia Fox vnuklo skvelý nápad. Nechali jednu hotelovú izbu zatemniť ťažkými zamatovými závesmi, vyvoňali ju silným pižmovým parfumom, Thedu navliekli do exotických šiat, okolo krku jej zavesili obrovského hada a potom zavolali novinárov a predniesli im neuveriteľnú historku o Thedinom mysterióznom pôvode.
Nikto si však neuvedomil, že je to pasce, z ktorej sa nebude dať len tak ľahko uniknúť. Ak Theda nechcela, aby ju označili za klamárku a podvodníčku, musela túto temnú legendu priživovať. To napríklad znamenalo nechať sa fotiť takmer polonahá s rozličnými bizarnými rekvizitami, ako sú kostry a hady. Publikum chcelo svojho vampa. Theda preto hrávala iba postavy osudových žien ako napríklad Carmen, Camille v dráme Dáma s kaméliami, Júliu v Romeovi a Júlii , či kráľovnú Cleopatru. Vďaka tomu sa po Charlesovi Chaplinovi a Mary Pickfordovej stala treťou najžiarivejšou hviezdou tých čias. No ani k nej nebolo publikum vždy len milosrdné. Keď sa jej dvakrát za sebou pošmykla ruka pri výbere úloh (v prepadákoch Zakázaná cesta a Duch Budhu), takme upadla do zabudnutia. Pošramotenú povesť si síce trochu napravila filmom Salome, ten ju však pre zmenu pripravil o zdravie, pretože musela kvôli úlohe rýchlo schudnúť desať kíl. No ani to nepomohlo. Po prvej svetovej vojne začali filmy exotického prostredia vytláčať westerny a dobrodružné snímky. Vampy vyšli z módy. Theda sa preto musela nedobrovoľne stiahnuť spod svetiel reflektorov. Našťastie, v tom čase spoznala režiséra Charlesa Barbina, ktorého si v roku 1921 vzala. Dvojica sa usadila vo veľkej rezidencii v Beverly Hills, kde často usporadúvali honostné večierky pre hollywoodsku smotánku. Theda sa po prvýkrát začala spoločensky realizovať. Dovtedy totiž žila takmer ako rehoľníčka. Voľné chvíle trávila doma s knihou a ani všadeprítomní strážcovia morálky jej nemohli nič vyčítať. Až jej manžel, s ktorým mimochodom prežila 34 rokov šťastného manželstva, ju naučil, ako žiť po hollywoodsky. Nikdy neupadla do úplného zabudnutia, z času na čas poskytla novinám interview a občas sa nechala vyfotografovať na titulnú stránku nejakého časopisu. V roku 1954 jej lekári zistili rakovinu hrubého čreva. Naprieku tomu, že ešte v tom roku absolvovala štyri operácie, rakovina sa neúprosne rozšírila do celého tela. Začiatkom roku 1955 upadla Theda do kómy.

Z tej síce po niekoľkých mesiacoch prebrala, ale jej život trval už iba do 7. apríla 1955. V ten deň zomrel prvý hollywoodsky vamp a zároveň jedna z posledných hviezd nemého filmu, ktorá na plátne nikdy neprehovorila.

Zdroje:

Tv Komplet 14/03 -