Chceli tak vytvoriť v slovenskej spoločnosti podmienky pre posudzovanie otázok politickej orientácie národného hnutia a pre uskutočňovanie praktických krokov pri aktivizácii národne uvedomelých síl v kultúrnej, osvetovej, hospodárskej a sociálnej oblasti. Viedlo ich presvedčenie, že riešenie problémov slovenskej spoločnosti má vychádzať z iných zásad, ako ich predstavovalo vedenie národnej strany a preto pokladali za potrebné kritizovať jeho politickú stratégiu a prax. Výsledkom porady s T.G. Masarykom bolo zostavenie súboru téz, ktoré sa premietli do vlastného programového zamerania časopisu Hlas. Dňa 30. októbra 1897 formuloval Vavro Šrobár na schôdzi spolku Detvan postoj pražských študentov – vysokoškolákov ku kritike, ktorú martinskí činitelia vyslovili k snahám mladej inteligencie vydávať vlastný nezávislý časopis: „ Keďže v Martine nás nesprávne napádajú, že vraj chceme čosi nenárodného, ač žiaden nevedel mi povedať, čo je vlastne národné. Dľa môjho náhľadu každý človek, ktorý k národu prináleží a koná prácu tomu národu prospešnú, koná prácu národnú, keď je človek národný. V Martine si myslia, že národná práca je: písať a rozprávať o národe. My máme opačný pojem, lebo veď nenie národnou prácou zamestnanie snáď z dlhej chvíle, veď ľud milovať, toho totiž, kto je pri ňom, je povinnosťou každého človeka. Prácou národnou rozumieme prácu z lásky vyplývajúcu, pomoc.“
Prvé číslo nového časopisu Hlas vyšlo 30. júna 1898 v Skalici za redakcie Dr. Vavra Šrobára. Jeho podtitul bol: Mesačník pre literatúru, plitiku a otázku sociálnu. O programe okolo časopisu Hlas hovoril Vavro Šrobár takto. Citujem z článku Vavra Šrobára Naše snahy z 1. júla 1898: „Chceme predne a nadovšetko, aby slovenský človek obrodil sa mravne. Žiadame u seba samých nie hmotnú i nehmotnú lož, ale pravdu, nie lieň, lež prácu na osoh blížneho, nie nenávisť, ale lásku k človeku (. . . )
Druhou našou úlohou je: prehľbiť a rozšíriť prácu osvetnú. Prehľbiť osvetnú prácu – znamená vzdelať sa dokonale v svojom odbore, (. . . ) predne zorganizovať sa na tomto poli a spoločne pracovať na pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne nášho ľudu (. . . )
(. . . ) vieme dobre, že v terajších okolnostiach maďarská vláda ničím nás nebude napomáhať, a práve preto, že všetko musíme si vykonať sami. A nezabúdajme tiež, že kultúrna práca je našou jedinou zbraňou (. . . ). Nuž napnime všecky mravné sily, aby sme i túto poslednú (. . . ) zbraň nestratili (. . . )
Na poli národohospodárskom pousilujeme sa predovšetkým nadobudnúť si pravdivý obraz o produktívnosti zeme slovenskej, o finančnej sile Slovenska (. . . )
Aby sme mohli pracovať i skutočne politicky, treba nám vykonať najprv množstvo práce inej, nepolitickej.