ŽIVOT A DIELA

Medzi Rímom a Neapolom leží pri Aquine zámok Roccasecca, kde sa v roku 1225 narodil, ako syn grófa Landulfa z Aquiny, Tomáš. Ako päťročný bol daný na výchovu k Benediktínom do neďaleko ležiaceho opátstva Monte Cassino. Ešte ako chlapec odišiel na univerzitu v Neapoli, aby študoval umenie. Vo svojich sedemnástich rokoch vstúpil do Dominikánskeho rádu. Ten ho nasledujúci rok vyslal k zdokonaleniu vzdelania do Paríža. V Paríži sa zoznámil s Albertom Veľkým, ktorý sa stal jeho učiteľom. Albert ho po trojročnom štúdiu v Paríži zobral so sebou do Kolína, kde Tomáš pod jeho vedením študoval ďalšie štyri roky. V roku 1252 sa Tomáš opäť vracia do Paríža, aby tam zahájil svoju akademickú činnosť. Poslanie učiteľa teológie si pritom veľmi vážil. Po návrate do rodného Talianska, kde pôsobil okrem iného aj ako teológ pápežského dvora, sa zoznámil so svojim spolubratom Vilémom z Moerbeku, ktorý ovládal klasické jazyky. Vilém preložil mnoho gréckych diel, predovšetkým Aristotelových, do latinčiny. Tu Tomáš spoznal Aristotela a začal sa hlbšie zaujímať o jeho diela, hlbšie ako jeho učiteľ Albert. Vrchol Tomášovej vedeckej dráhy tvoril jeho druhý pobyt v Paríži v rokoch 1269 – 1272. Tomáš sa stal najoslavovanejším učiteľom teológie. Jeho rád ho vyslal založiť generálne štúdium teológie ( rádovú univerzitu ) v Neapole. Odtiaľ ho povolal pápež k účasti na koncile v Lyone ( 1274 ). Zomrel cestou v kláštore Fossa Nova, ležiacom medzi Rímom a Neapolom, neďaleko Priverni. Pre svoju jemnosť a čistotu charakteru bol nazývaný „doctor angelicus“, anjelský učiteľ. Spisy, ktoré boli preskúmaním rukopisu uznané za jeho pravé, môžeme rozdeliť do týchto skupín:
1. Komentáre k Aristotelovi. Je ich celkom 12 a vysvetľujú Aristotelové spisy o Etike, Fyzike, Metafyzike a komentujú knihy O duši, O nebi a zemi, O vzniku a zániku a mnohé iné.
2. Menšie filozofické spisy. Z tých treba spomenúť spis „O jednote intelektu proti averroistom“. Ide o Tomášovú polemiku s duchovným hnutím, ktoré malo na parížskej univerzite značný vplyv. Ideou bolo nachádzanie vyššej a čistejšej pravdy vo filozofii. Táto ideológia bola samozrejme cirkvou zavrhnutá.
3. Súhrnné teologické výklady. Sem patria dve z najdôležitejších Tomášových diel:“Komentár ku knihám sentencií Petra Lombardského“ a „Suma teologická“.
4. Takzvané Questiones. Literárne zápisy polemických teologických rozhovorov, ktoré sa pravideľne konali na univerzitách.
5. Menšie spisy ku kresťanským dogmám.