Keď sa povie „Albert Einstein,“, každému vzápätí príde na um pojem „teória relativity“. Položil ňou základ nového obrazu sveta. Narodil sa v Ulme v židovskej rodine 14.marca 1879, zomrel 18.apríla 1955 v Princetone, je pokladaný za „otca novej éry fyziky“, v osobnom živote dokázal vždy zostať skromný a láskavý. Na rozdiel od celého sveta, ktorý ho pokladal za génia, on sám sa k otázke svojej geniality vyjadril (výrok sa preslávil) takto: „Nemám nijaké zvláštne nadanie, som iba vášnivo zvedavý.“
Einstein vlastne predstavuje markantný príklad toho, ako môže zdanlivo priemerný človek dosiahnuť úspech. V škole a v štúdiu patril skôr k zaostávajúcim –i to však malo základ kdesi inde, než v nedostatku schopností, no a jeho pracovná kariéra bola spočiatku tiež skôr poskromnejšia. Jeho životným krédom bolo: „Fantázia je dôležitejšia ako vedomosti.“ To ona ho viedla na jeho epochálnej mysliteľskej ceste až k teórii relativity.
Einstein vyrastal v Mníchove a študoval v Zürichu. Roku 1902 sa zamestnal na patento-vom úrade v Berne. Zostal v ňom sedem rokov a tu vo voľnom čase napísal svoju doktorskú dizertačnú prácu (21 stranovú!), nazvanú Nové určovanie molekulárnych di-menzií, a okrem toho aj vedecké pojednanie Elektrodynamika pohybujúcich sa častíc. Ako rozprával istému priateľovi, raz ráno, keď sa zobudil, dostal nápad. Tým nápadom bola teória relativity, ktorá však potrebovala ešte niekoľko desaťročí na svoje rozpracovanie a na to, aby sa presadila. Vychádzala z dvoch otázok: „Ako sa správajú prírodné zákony vo vzduchoprázd-ne?“ a „Čo by sa stalo, keby som sa pustil za svetelným lúčom a napokon ho dohonil?“ Výsledná odpoveď znela: „Čas a priestor nie sú dve navzájom odlišné veličiny, ale vytvárajú spolu štvorrozmernú jednotu.“
To, že svoju teóriu nazval teóriou relativity, zdôvodňuje takto: „Vo svojich úvahách o problematike priestoročasu som prišiel k poznatku, že priestor, čas a hmota sú pojmy iba relatívne, t.j. platia len vo vzťahu ku kon-krétnemu subjektu.“ Tento poznatok je skoncentrovaný v slávnej Einsteinovej rovnici E=mc2 (energia sa rovná hmote vynásobenej rýchlosťou svetla na druhú). Hmota telesa závisí od jeho rýchlosti, hmota a energia sú vo vzájomnej súvislosti. Jedna z definícii charak-terizujúcich jeho teóriu zdôrazňuje, že sa ňou „ruší rozpor medzi hmotou a energiou tým, že hmota sa chápe ako zmrazená energia a energia ako skvapalnená hmota“.