Eva sa s tým ťažko vyrovnávala a ešte väčšmi ju znepokojovali fotografie Hitlera obklopeného davom nadšených obdovovateliek. Na jeseň roku 1932 ju táto nenaplnená láska dohnala k samovražde. Počkala si, kým nikto nebude doma, napísala Hitlerovi dojímavý list na rozlozlúčku a strelila si otcovou pištoľou do krku. Hoci zranenie bolo ľahké, Eva stratila veľa krvi. Hitler bol jej činom veľmi pekvapený a druhý deň sa objavil v nemocnici s veľkou kyticou ruží. Informoval sa u ošetrujúceho lekára, či Evin pokus o samovrždu bol skutočný, alebo len demonštratívny. Lekár ho uistil, že strela smerovala priamo na srdce.
Hitler sa po tomto incidente venoval Eve viac, ale aj tak s ňou nemohol byť tak často ako by si želala. Okamihy abslolútneho šťastia, keď bol k nej milý a pozorný, sa striedali s trpkými chvíľami bolestnej extázy, keď ju ignoroval a nepísal jej. To ju o tri roky nekôr dohnalo k ďalšiemu, opäť neúspešnému pokusu o samovraždu. Tentoraz si však za mrtiaci nástroj zvolila tubu uspávacích liekov. Hitler bral Evin druhý pokus o samovraždu veľmi vážne. Nestál totiž o to, aby sa ocitol opäť na titulných stranách novín ako v prípade Geli Raubalovej. Dal sa preto obmäkčiť a dovolil Eve Bývať vo svojej blízkosti na Berghofe. Jej sny sa konečne stali skutočnosťou. Hitler sa jej venoval, kúpil jej mercedes, zahŕňal ju šperkami. Škrelo ju však, že pri oficiálnych príležitostiach sa musí skrývať alebo tvoriť jednu zo suity Hitlerových sekretárok. Inak sa na Berghofe sprála ako pani domáca. Prijímala neoficiálne návštevy, niekoľkokrát za deň sa preobliekala a mala vlastnú kaderníčku. Dychtivo hltala všetky hovinky o móde. Garderóbu si dávala posielať z Berlína, kožuchy z Paríža. Politika ju však príšerne nudila. Nikdy sa nestala členkou NSDAP a odmietla všetky žiadosti, aby sa u Hitlera za niekoho prihovorila. Dokonca aj svojej sestre Ilse, ktorá sa raz na Berghofe nedržala kritiky, povedala: "Keď ťa vodca strčí do koncentráku, nemysli si, že ťa odtiaľ dostanem."
Koncom roka 1944 už bolo o víťazovi vojny takmer rozhodnuté. Eva vedela, že ním nebude jej milovaný. Keď sa jej priateľka spýtala, čo bude robiť, ak vojnu prehrajú, Eva povedala: "Potom zomriem s ním. Nenechám ho zomrieť samotného." Dňa 9. februára 1945 sa vydala na svoju poslednú cestu do Berlína. Napriek Hitlerovmu príkazu, aby odišla do bezpečia, rozhodla sa ostať s ním v bunkri pod ríšskym kancelárstvom A za to sa jej dostalo zaslúženej odmeny - 19. apríla 1945 končene povedala svoje áno mužovi, ktorého toľko rokov vrúcne milovala. Vedela, že to nebude nadlho. Vlastne, bola pani Hitlerovou presne jeden deň.