Eva Braunová - pani Hitlerová

Do roku 1945 nemal svet o jej existncii poňatia. Potom sa Eva Braunová stala najnenávidenejšou a najopovrhovanejšou ženou sveta. Veľký diel zášte voči jej milencovi a neskôr aj manželovi sa preniesol aj na ňu. Pritom to bola len veľmi zamilovaná žena, ktorá bola ochotná priniesť pre muža svojho srdca aj tie najväčšie obete...
Eva Braunová sa narodila 6. februára 1912 v mníchovskej štvrti Schwabing ako prostredná z troch dcér Friedricha a Franzisky Braunovcov. Friedrich nebol z narodenia dcéry veľmi nadšený. Dúfal totiž, že to bude chlapec. No pokiaľ išlo o povahu, mohol byť spokojný. Eva vydala za desiatich chlapcov. Bola tvrdohlavá, divoká hlučná a "mimoriadne žravá", ako si na ňu spomínalirádové sestričky z kláštornej školy v Hornej Falci, ktorú Eva navštevovala. Učenie ju nijako zvlášť nebavilo, zato vynikal v športe. Hoci bola lenivá, vďaka vrodenej inteligencii sa jej podarilo prosperovať. Väčšmi ju však bavili hodiny tanca, hudby a maľovania, slovom, všetko, čo sa týkalo umenia. Po návrate do Mníchova rodičia tvrdo nástojili na tom, aby si Eva nášla prácu. jej predstavy o živote boli podstatne žiarivejšie. Túžila sa stať herečkou. To bol aj dôvod, prečo sa prestala správať ako chlapčisko a zmenila sa na dámu. Začalo jej záležať na tom, ako sa oblieka, používala rúž a pudrovala si tvár. Odfarbila si vlasy na blond a aby schudla, cvičila gymnastiku. Na jej rodičov to však veľký dojem neurobilo. A keď sa k tomu nemala sama, otec jej našiel prácu vo fotoateliéri Heinricha Hoffmana. O politiku s vôbec nezaujímala, a tak nemohla tušiť, že ten starší pán, ktorého Hoffman v jeden októbrový piatok roku 1929 priviedol, bol sám Adolf Hitler. Ich prvé stretnutie sedemnásťročná Eva opisovala takto: "Skladal mi poklony. Bavili sme sa o hudbe o predstavení v Štátnom divadle. No pritom ma stále hltal očami." Spočiatku sa vídali len príležitostne, no dosť často na to, aby preskočila povestná iskra. Trvalo však celý rok, kým sa Hitler začal o Evu zaujímať intenzívnejšie. Všetko sa to začalo pozvaním do Opery, po tom nasledovali tajné schôdzky v kaviarňach a reštauráciách. Ani jedn z nich nemal záujem, aby sa niekto o ich vťahu-nevzťahu dozvedel. Hitler sa oficiálne ukazoval s Geli Raubalovou a Eva sa bála svojho otca, ktorý sa o Hitlerovi vyjadroval veľmi pohŕdavo. Lenže zatiaľ čo Eva bola čoraz zamilovanejšia, Hitler za svoju skutočnú milenku považoval politiku.

Eva sa s tým ťažko vyrovnávala a ešte väčšmi ju znepokojovali fotografie Hitlera obklopeného davom nadšených obdovovateliek. Na jeseň roku 1932 ju táto nenaplnená láska dohnala k samovražde. Počkala si, kým nikto nebude doma, napísala Hitlerovi dojímavý list na rozlozlúčku a strelila si otcovou pištoľou do krku. Hoci zranenie bolo ľahké, Eva stratila veľa krvi. Hitler bol jej činom veľmi pekvapený a druhý deň sa objavil v nemocnici s veľkou kyticou ruží. Informoval sa u ošetrujúceho lekára, či Evin pokus o samovrždu bol skutočný, alebo len demonštratívny. Lekár ho uistil, že strela smerovala priamo na srdce.
Hitler sa po tomto incidente venoval Eve viac, ale aj tak s ňou nemohol byť tak často ako by si želala. Okamihy abslolútneho šťastia, keď bol k nej milý a pozorný, sa striedali s trpkými chvíľami bolestnej extázy, keď ju ignoroval a nepísal jej. To ju o tri roky nekôr dohnalo k ďalšiemu, opäť neúspešnému pokusu o samovraždu. Tentoraz si však za mrtiaci nástroj zvolila tubu uspávacích liekov. Hitler bral Evin druhý pokus o samovraždu veľmi vážne. Nestál totiž o to, aby sa ocitol opäť na titulných stranách novín ako v prípade Geli Raubalovej. Dal sa preto obmäkčiť a dovolil Eve Bývať vo svojej blízkosti na Berghofe. Jej sny sa konečne stali skutočnosťou. Hitler sa jej venoval, kúpil jej mercedes, zahŕňal ju šperkami. Škrelo ju však, že pri oficiálnych príležitostiach sa musí skrývať alebo tvoriť jednu zo suity Hitlerových sekretárok. Inak sa na Berghofe sprála ako pani domáca. Prijímala neoficiálne návštevy, niekoľkokrát za deň sa preobliekala a mala vlastnú kaderníčku. Dychtivo hltala všetky hovinky o móde. Garderóbu si dávala posielať z Berlína, kožuchy z Paríža. Politika ju však príšerne nudila. Nikdy sa nestala členkou NSDAP a odmietla všetky žiadosti, aby sa u Hitlera za niekoho prihovorila. Dokonca aj svojej sestre Ilse, ktorá sa raz na Berghofe nedržala kritiky, povedala: "Keď ťa vodca strčí do koncentráku, nemysli si, že ťa odtiaľ dostanem."
Koncom roka 1944 už bolo o víťazovi vojny takmer rozhodnuté. Eva vedela, že ním nebude jej milovaný. Keď sa jej priateľka spýtala, čo bude robiť, ak vojnu prehrajú, Eva povedala: "Potom zomriem s ním. Nenechám ho zomrieť samotného." Dňa 9. februára 1945 sa vydala na svoju poslednú cestu do Berlína. Napriek Hitlerovmu príkazu, aby odišla do bezpečia, rozhodla sa ostať s ním v bunkri pod ríšskym kancelárstvom A za to sa jej dostalo zaslúženej odmeny - 19. apríla 1945 končene povedala svoje áno mužovi, ktorého toľko rokov vrúcne milovala. Vedela, že to nebude nadlho. Vlastne, bola pani Hitlerovou presne jeden deň.

30. apríla sa krátko po tretej hodine popoludní odobrala so svojím manželom do jeho precovni. Krátko pred pol štvrtou padol výstrel. Keď Hitlerovi spolupracovíci otvorili dvere, našli Evu Hitlerovú sedieť na pohovke naľavo od svojho mŕtveho muža, ktorý si strelil do spánku. Otrávila sa ampulkou cyanáli. Život bez muža, ktorého nenávidel celý svet, totiž pre ňu nemal cenu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Eva Braunová - Hitlerová životopis