George Gordon Byron - Večný romantik

Najznámejší anglický romantický básnik George Gordon Byron sa stal slávnym nielen pre svoje básnické dielo, ale aj pre búrlivé ľúbostné vzťahy so ženami.. a mužmi. Vytvorlil si vlastný kult osobnosti, tzv. "byronovského hrdinu" - vzdorovitého, melancholického mladého muža, ktorý bojuje proti všetkým a všetkému. A práve vďaka tomu je aj po vyše 170 rokoch, čo uplynuli od jeho smrti, rovnako známy ako v časoch svojej najväčšej slávy...
George Gordon Byron, šiesty barón Byron, sa narodil 22. januára 1788. Bol synom kapitána Johna Byrona, ktorého pre zvláštnu povahu prezývali Bláznivý Jack, a škótskej lady Gatherine Gordonovej. Údajne pre prílišnú hanblivosť lady Gordonovej utrpel Byron pri narodení preliačenie lebky a deformáciu nohy, ktoré mu ostali po celý život. Bláznivý Jack zomrel, keď mal Byron tri roky. a zanechal po sebe nemanželskú dcéru Augustu a hromadu dlhov. Byron vyrastal v spoločnosti zatrpknutej matky, ktorá ho striedavo zahŕňala prejavmi prehnanaj lásky a divokej zúrivosti, a zvrhlej pestúnky May Grayovej, ktorá ho už v deviaich rokoch oboznámila, ako to skutočne chodí medzi chlapcami a dievčatami. A rok po predčasnej sexuálnej skúsenosti získal mladý Byron ešte niečo - šľachtický titul lord a spustnuté panstvo Newstead, ktoré mu v dedičstve zanechal jeho strýko prezývaný "zlý lord Byron".
Až príchod na univerzitu v Cambridgei znamenal pre Byrona začiatok nového života. Prvý rok sa takmer s nikým nestýkal. Okrem komplexov z krívania totiž trpel aj veľkými komplexmi zo značnej nadváhy. Pri výške 178 cm vážil vyše 100 kíl. Počas prázdnin však začal cvičiť ako posadnutý, jazdiť na koni a plávať. Okrem toho si stanovil veľmi prísnu diétu. Denne prijímal len jedno jedlo, zväčša suché zemiaky alebo ryžu poliatu octom. Odmietal mäso, dokonca aj ryby a hydinu, a namiesto vína pil vodu s octom. "Kiežby by som nemusel jesť vôbec," vzdychal často. Do školy sa vrátila o tridsať kíl ľahšia, bledá, éterická bytosť. Spolu s lícnymi kosťami vystúpila na povrch aj jeho nezvyčajná charizma a šarm, ktoré sa neskôr stali povestnými. Našiel si kopu priateľov, pričom vrúcny a láskyplný vzťah k niektorým mladším chlapcom prerástol do vzťahu homosexuálneho. Jeho najväčším obľúbencom sa stal mladučký John Edleson, člen chlapčenského kostolého zboru. To však Byronovi nebránilo, aby sa realizoval aj inak. Štúdium si spestroval bujarým nočným životom, konzumáciou ópia a návštevami bordelu.

V tomto čase vydal aj svoje prvé básnické pokusy výstižne nazvané Hodiny záhaľky.
Keď Byron dovŕšil plnoletosť, prevzal svoje miesto v Snemovni lordov, ale čoskoro odišiel za hranice, aby navštívil krajiny, ktoré vždy túžil spoznať - Portugalsko, Španielsko, Grécko, Albánsko a Turecko. Najmä Grécko ho svojou prírodou, ľuďmi a pamiatkami veľmi očarilo. "Ak som básnikom, tak som sa ním stal v ovzduší Grécka," tvrdil neskôr. Zážitky z ciest pretavil do rozsiahlej, čiastočne autobiografickej poémy Chlide Haroldova púť, ktorá zaznamenala mimoriadny úspech. Byron sa vďaka tomu stal hviezdou anglickej spoločnosti a miláčikom žien. Jeho prvou významnou milenkou sa stala Caroline Lambová, amorálna, chlapčensky štíhla manželka neskoršieho ministerského predsedu Williama Lamba. V roku 1813 porušil Byron ďalšie tabu, keď zviedol svoju nevlastnú sestru - hlúpučkú, ale krásnu Augustu Leighovú, ktorá mu porodila dcéru Medoru. Verejnosť šokovanú incestným vzťahom sa Byron pokúsil uchlácholiť sobášom s bohatou Annabellou Milbankovou. Manželstvo však nemalo veľkú nádej na úspech - romantický búrlivák a racionálna matematička si vôbec nerozumeli. Z tohto dôvodu po necelom roku a narodení dcéry Augusty Ady nasledovala oficiálna odluka. Anglická šľachta mu však tieto prešľapy, hojne korenené zvesťami o jeho homosexualite, ktoré rozširovala ohrdnutá Caroline Lambová nemohla odpustiť. Zúfalý Byron sa preto rozhodol utiecť za hranice. V Benátkach si prenajal obrovský Palazzo Mocenigo.. a zriadil si tam svoj súkromný bordel. Hovorí sa, že sa v jeho posteli vystriedalo viac ako tristo žien. Potom však spoznal devätnásťročnú vydatú grófku Teresu Guiccioliovú a stal sa jej "cavaliere servente" - oficiálnym milencom.
Keď sa nasýtil ženských objatí, ako správny romantický hrdina zatúžil po rinčaní zbraní. V roku 1842 sa vydal do svojho milovaného Grécka, ktoré pripravovalo povstanie proti Turkom. O svojom osude si ilúzie nerobil. Svedčí o tom jedna z jeho posledných básní Dnes dovršujem tridsiaty šiesty rok, v ktorej píše:"Tu tejto zemi život daj, tu v cti môžeš vydýchnuť, tu hrob si praj." Byron prišiel do Grécka zomrieť. Predstavoval si, že padne hrdinsky vo vojne. No osudnou sa mu stala obyčajná prietrž mračien v meste Misolonghi. Počas búrky totiž zmokol a prechladol. Zaľahol s horúčkou a napriek úsiliu gréckych lekárov, ktorí mu však vedeli len púšťať žilou, o niekoľko dní, 19. apríla 1824, zomrel. Jeho telo previezli do smútiaceho Anglika. Jeho srdce však ostalo tam, kde prišiel zomrieť - v Grécku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

George Gordon Byron životopis