Mimoriadny význam pre vývoj klavírneho umenia majú jeho klavírne, husľové a violončelové sonáty, z ktorých niektoré majú svoje ustálené názvy (Patetická, Mesačného svitu, Valdšteinská, Appassionata, Kreutzerova, Jarná) ; neraz vyjadrujú osobnú konfesiu skladateľa, dovršujú klasickú stavbu sonátovej formy a osobitným spôsobom ju individualizujú. Rovnako vynikajúcimi dielami sú aj sláčikové kvartetá a triá, husľový koncert a trojkoncert pre husle, violončelo a klavír a niekoľko netradičných diel (dychový sextet, oktet), ďalej ouvertúry (Leonora, Prométheus, Egmont, Coriolan a iné), ako aj jeho veľkolepá Missa solemnis – dielo skôr altruistických ideálov, určené viac pre koncertné siene, než ako liturgické dielo do chrámov. Ludwig van Beethoven sa postupne vzďaľoval od ľudí, žil samotársky, pre svoj vnútorný nepokoj často menil byty. Jeho duševný stav, ovplyvnený hluchotou a chorobou tela, mal neraz blízko k samovražedným úmyslom (o čom svedčí skladateľov tzv. Heiligenstadtský testament z roku 1802), ktoré autor prekonával len vďaka silnej vôli a uvedomeniu si svojho umeleckého poslania. V tomto trpkom, doslova krutom boji s odudom, ktorý s takou húževnatou voľou premietol do svojej tvorby, sa nám Beethoven javí v titanskej a neprekonateľnej veľkosti.