Ani so Schubertovými geniálnymi piesňami to nebolo lepšie: za 5 zošitov cyklu Krásna mlynárka dostal autor toľko zlatiek, čo mu vystačilo na pár večerí, kým nakladateľ si z ich výnosu postavil dom. F. Schubert bol lyrik. Jeho túžbou bola operná tvorba. No nedostatok dramatického citu mu nedovoľoval napísať významné dielo tohto druhu. Bol však neprekonateľným autorom piesní, nevyčerpateľným melodikom, jeho hudobný prejav bol plný nádherných modulácií a variácií v jednotlivých strofách. Niekedy napísal za deň 8 až 9 piesní, nikdy však neupadol do dobového priemeru alebo klišé. Niektorí speváci, napríklad barytonista J. M. Vogel, boli horlivými propagátormi jeho tvorby, no ani oni nedokázali zmierniť biedu, v ktorej sa tento mladý, raz šťastný, inokedy zas zúfalý autor (hlavne, keď dostal venerickú chororbu) nachádzal. Jeho cykly piesní, ako napr. Krásna mlynárka, Zimná cesta, Labutia pieseň, Ossianove piesne, patria do kategórie nesmrteľných diel, pred ktorými sa obdivne skláňal aj Beethoven. Pieseň Kráľ duchov, Margarétka pri praslici, Šípová ružička na Goetheho básne (weimarský básnik mu však na listy neodpovedal) alebo pieseň Ave Maria patria k svetovým hudobným pokladom. Schubertova tvorba bola akýmsi predstupňom hudobného romantizmu. Schubert poznal veľmi dobre ľudovú tvorbu mnohých národov, ktorá sa svojrázne prelínala vo viedenskom prostredí, a tieto prvky dokázal jedinečne zúžitkovať. Zomrel po niekoľkotýždňovom utrpení na prudký týfus.