Rakúsky skladateľ Franz Schubert, ktorého otec pochádzal od Králického Sněžníka a matka zo Sliezska, zostal po celý život napoly dieťaťom a napoly bohémom. Mal obrovský hudobný talent, ale, žiaľ, dožil sa iba krátkeho veku – tridsaťjeden rokov. Napriek tomu jeho dielo nie je torzom, lebo autor sa vyjadril naplno. Jeho učiteľom kompozície bol Antonio Salieri, človek, ktorý dosť podstatne znepríjemnil život Mozartovi, ale k Schubertovi sa správal veľkoryso. Mladý Franz bol nižšej postavy, veľmi krátkozraký, pritučný a neobyčajne plachý. Keď sprevádzal interpretov svojich piesní na pódiu, vôbec mu neprekážalo, že spevák zožínal slávu, kým on ako malý človiečik sedel bez povšimnutia pri klavíri. Mal veľa priateľov medzi básnikmi a maliarmi, s ktorými vo Viedni občas aj spoločne býval. Väčšiu časť svojho života prežil vo Viedni, okrem dvoch pobytov (1818 a 1824) v Želiezovciach, kde pôsobil ako učiteľ hudby v rodine grófa Esterházyho. Od skorého rána neúnavne komponoval, len občas si zabafkal z fajky, okolo jednej napoludnie končieval, potom šiel na prechádzku alebo do kaviarne, večer do divadla, alebo sa zabával s priateľmi. Poznal len jedinú veľkú vášeň – komponovanie. Zložil vyše 600 piesní na verše známych nemeckých autorov (Goetheho, Schillera, Heineho, Klopstocka a s ním osudovo spätého W. Mullera), 15 sláčikových kvartet (z ktorých je najznámejšie tzv. Smrť a dievča), 2 kvintety (v kvintete A-dur použil motív z piesne Pstruh), 5 sláčikových trií, oktet, množstvo klavírnych skladieb (madzi najznámejšie patrí Impromptus, Moments musicaux a virtuózna Fantázia s piesňou Pútnik). Okrem 21 klavírnych sonát zložil 8 symfónií. Hoci sa v týchto veľkých hudobných formách nedokázal koncentrovať natoľko ako napríklad Beethoven, napriek tomu sa jeho 4. symfónia c mol (Tragická), 5. symfónia B dur, 7. C dur (Veľká) a 8. symfónia h mol (Nedokončená) pokladajú za najkrajšie diela predromantického obdobia. Tieto diela ležali nepovšimnuté, autorovi súčasníci ich pokladali za ťažké a nezrozumiteľné. Až Schumann a Mendelssohn celý rad rokov po Schubertovej smrti objavili ich veľkosť a nebeskú krásu. Rovnaký osud sprevádzal aj Schubertovu komornú hudbu. Iba jeden kvartet, tri klavírne sonáty a Omša Es dur našli nakladateľa, ktorý bol ochotný zaplatiť nepatrný honorár za ich vydanie.

Ani so Schubertovými geniálnymi piesňami to nebolo lepšie: za 5 zošitov cyklu Krásna mlynárka dostal autor toľko zlatiek, čo mu vystačilo na pár večerí, kým nakladateľ si z ich výnosu postavil dom. F. Schubert bol lyrik. Jeho túžbou bola operná tvorba. No nedostatok dramatického citu mu nedovoľoval napísať významné dielo tohto druhu. Bol však neprekonateľným autorom piesní, nevyčerpateľným melodikom, jeho hudobný prejav bol plný nádherných modulácií a variácií v jednotlivých strofách. Niekedy napísal za deň 8 až 9 piesní, nikdy však neupadol do dobového priemeru alebo klišé. Niektorí speváci, napríklad barytonista J. M. Vogel, boli horlivými propagátormi jeho tvorby, no ani oni nedokázali zmierniť biedu, v ktorej sa tento mladý, raz šťastný, inokedy zas zúfalý autor (hlavne, keď dostal venerickú chororbu) nachádzal. Jeho cykly piesní, ako napr. Krásna mlynárka, Zimná cesta, Labutia pieseň, Ossianove piesne, patria do kategórie nesmrteľných diel, pred ktorými sa obdivne skláňal aj Beethoven. Pieseň Kráľ duchov, Margarétka pri praslici, Šípová ružička na Goetheho básne (weimarský básnik mu však na listy neodpovedal) alebo pieseň Ave Maria patria k svetovým hudobným pokladom. Schubertova tvorba bola akýmsi predstupňom hudobného romantizmu. Schubert poznal veľmi dobre ľudovú tvorbu mnohých národov, ktorá sa svojrázne prelínala vo viedenskom prostredí, a tieto prvky dokázal jedinečne zúžitkovať. Zomrel po niekoľkotýždňovom utrpení na prudký týfus.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Franz Schubert životopis