„Mal som pekné a šťastné detstvo. Stačilo prejsť ponad potok – na druhú stranu a priam si zapadol do rozprávkového sveta plného vzrušenia a dobrodružstiev. Každé ročné obdobie malo svoje nepostihnuteľné, večne sa opakujúce a stále nové kúzlo. Každý čas mal svoje zábavy a hry. A to všetko v nádhernom kraji, kde je Kriváň na dosah ruky, kde polia a lúky nikdy nestrácajú svoju sviežosť a menia len postupne od jari do jesene svoju zeleň.“

Tak si spomína na svoju dedinu Hybe a jej okolie spisovateľ Dobroslav Chrobák. Narodil sa 16.2.1907. Keby sme chceli presne zistiť, kadiaľ prechádzal malý Dobroslav „ponad potok na druhú stranu do rozprávkového sveta“, potom sa nám treba pristaviť pri dome, v ktorom strávil detstvo. Dom je označený pamätnou tabuľou.
V rokoch 1918-1922 študoval na gymnáziach v Rožňave a v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1922-1926 na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. V rokoch 1926-1934 elektrotechnický a strojnícky odbor na Českom vysokom učení technickom v Prahe.
Po štúdiach pôsobil stále v Bratislave ako referent Radiožurnálu (1934-1938), vedúci techniky (1938-1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945-1947), oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku (1947-1951). Súčasne (od roku 1943) prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku. Externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej.
Bol významný predstaviteľ naturizovanej prózy, literárny kritik a publicista.
Po krátkych časopiseckých prózach, poznačených lyrizáciou príbehov a príklonom k prostrediu slovenskej dediny, vydal zbierku noviel Kamarát Jašek (1937), obsahujúcu typické ukážky naturizovanej prózy so všetkými znakmi vitalizmu, rustikálnosti, expresionizmu a socialných znakov dedinskej i mestskej tematiky. Tento knižný debut podnietil vystúpenia kritiky J. Felixa v roku 1938, obviňujúcej autora z prílišnej závislosti
od cudzích vzorov (Giona, Hamsun, Frank a i.). K základným motívom a témam svojich próz sa autor vrátil aj v románovej novele Drak sa vracia (1943), v ktorej stvárnil príbeh o hľadaní stratenej cti v kontexte tradičného trojuholníka dvoch mužov a ženy, zasadený do tajomného prostredia horskej dediny. Toto dielo patrí k základným hodnotám slovenskej naturizovanej prózy. Po jeho vydaní sa autor umelecky odmlčal. Okrem prózy sa venoval aj literárnej a umeleckej kritike, publicistike, biografistike i edičnej činnosti.