Nemecký fyzik žijúci v USA, ktorý vypracoval špeciálnu a všeobecnú teóriu relativity. Po štúdiu techniky vo Švajčiarsku pracoval ako patentový úradník v Berne. Roku 1905 publikoval tri pamätihodné diela: jedno o pohybe molekúl, ďalšie o fotoefekte a tretia jeho práca popisovala základy špeciálnej teórie relativity. Nasledujúcich desať rokov nepretržite pracoval na teórii relativity, rozšírenej o pôsobenie gravitácie a roku 1915 publikoval ďalšie diel, ktorým položil základy všeobecnej teórie relativity. Prvým nezávislým experimentálnym potvrdením správnosti tejto teórie bolo pozorovanie ohybu lúčov v blízkosti Slnka pri jeho úplnom zatmení v roku 1919.
Einstein významne prispel aj k vývoju kvantovej mechaniky.
Odmietal však názor, že vyšším celkom nad kvantovou mechanikou je teória pravdepodobnosti – nesúhlasil s tým, že fyzika by sa mala riadiť touto teóriou. Jeho politické názory a židovský pôvod ho v roku 1933 donútili opustiť Nemecko a preto sa usadil v USA, kde pracoval až do svojej smrti.
Einstein sa až do posledných rokov svojho života snažil vypracovať zjednocujúcu teóriu elektromagnetizmu a gravitácie, ale neúspešne.
Roku 1921 mu udelili Nobelovu cenu za fyziku – za objasnenie fotoefektu.

Teória relativity

- gravitačná teória, ktorú v roku 1915 publikoval Albert Einstein. Táto teória preformulovala koncepciu gravitačného poľa vzhľadom na zakrivenie priestoročasu spôsobené prítomnosťou hmoty. Podľa Newtonovho gravitačného zákona v závislosti od hmotnosti telesa rastie aj pôsobenie gravitačnej sily. Častice v okolí hmotného telesa sledujú trajektóriu nazývanú geodetika, a táto dráha sa vo väčšine prípadov nedá rozoznať od tej, ktorú by častica opisovala v klasickej Newtonovej fyzike. Einstein usúdil, že efekty či prirodzené zákony, ktoré pozorovateľ skúma v laboratóriu, sa budú rovnať situácii, akoby bol so svojím laboratóriom vystavený vhodnému zrýchleniu. Einstein tak formuloval tzv. rovnosť polí, podľa ktorej by sa mohlo nájsť priestoročasové zakrivenie, produkované gravitačným poľom. .