Galilei pôsobil ako profesor matematiky v Padove v Taliansku a svojou vedeckou prácou si vydobyl slávu a uznanie. Niektorý terajší vedci ho aspoň čiastočne považujú za otca novodobej vedy kvôli tomu, že odmietol učiť o nových predstavách, kým sa nepresvedčil, že boli náležite experimentálne preverené. Len čo sa však utvrdil v tom, že veda pravdivosť voľačoho potvrdila, stál za tým, nech mu to spôsobovalo akékoľvek nepríjemnosti. Galilei nesmierne prispel k rozvoju modernej vedy. Vyznamenal sa tým, že objavil pohybové zákony. Vypočítal napríklad, čo sa deje, keď nejaká guľa padá z výšky na zem. Bez ohľadu na to aké veľké gule v pokuse použijeme, miera ich zrýchlenia je vždy rovnaká. Čokoľvek hovoria príbehy, preveriť sa to dalo jednoducho. Stačilo pustiť dve gule s rozdielnou hmotnosťou a veľkosťou po jednej a tej istej naklonenej rovine a nebolo ich kvôli tomu treba zhadzovať z vrcholu šikmej veže v Pise. Celkový záver je, že všetky telesá padajú s rovnakým zrýchlením, pokiaľ im v tom nebráni nejaká iná sila, by znel rovnako. Na dôvažok, keď podobne ako Galilei použijeme naklonenú rovinu, ľahšie zmeriame čas a pozorujeme, ako sa gule pohybujú. Galilei tak vytvoril základy pre pochopenie gravitácie, čo bol významný krok v ďalšom rozvoji vedy. Avšak bezprostredne dôležitejšie boli skôr niektoré iné z jeho pozorovaní, ktoré napokon privodili konflikt medzi cirkvou a vedou. Podarilo sa mu to, lebo používal podstatné technické zdokonalenia. Niežeby od základu vynašiel astronomický ďalekohľad, mal však toľko dôvtipu, že ho poskladal z toho, čo zhotovili iný. Šošovky sa vtedy už istý čas používali vo zväčšovacích prístrojoch, ibaže jedinou šošovkou sa dalo dosiahnuť len veľmi malé zväčšenie. Na to, aký to má účinok keď hľadíme cez dve šošovky zároveň, údajne prišli len náhodou dve deti, hrajúce sa v jednom amsterdamskom obchode s vedeckými prístrojmi. Majiteľ obchodu vzápätí vybavil oba konce trubice šošovkou a začal ju predávať ako zväčšovací prístroj. Ešte prv, než Galilei roku 1609 zamieril takúto trubicu na nebo a použil ju ako ďalekohľad, holandský vedec Leeuwenhoek ju využil ako mikroskop. A pohľad, ktorý sa Galileimu naskytol, ho presvedčil o pravdivosti kopernikovského heliocentrického modelu vesmíru. Taliansky profesor verejne a pritom nahlas vyslovil prinajmenšom pre cirkev ohromujúce tvrdenie, že veda sa viac nemôže zasadzovať za Ptolemaiov geocentrický model.