Bol filozofom, ktorému dodnes dávajú rôzne protikladné prívlastky: „knieža filozofov a majster tých čo vedia“, „človek najvzdelanejší vo všetkých vedách“, „Alexander Veľký vo filozofii“, ale aj „bezduchý ako prázdny hrob“, „nešťastník, čo pre kacírov zaviedol dialektiku“. Ani s jeho zaradením do epochy to nie je jednoznačné. Narodil sa v klasickom období gréckej filozofie, svoju školu založil a aj zomrel v helenistickom období. Spoločenské podmienky, v ktorých ako filozof dozrieval a tvoril, ho časovo zaraďujú skôr do helenistickej etapy vývoja gréckej filozofie.
Narodil sa v Stageire, iónskej osade na Chalkidike, ako syn osobného lekára macedónskych kráľov. Ako 18-ročného ho poslali do Atén, kde vstúpil do Platónovej Akadémie a ostal tam 20 rokov až do smrti svojho učiteľa. Osvojil si bohaté vedomosti a po čase sa zo žiaka stal učiteľ. Prednášal rétoriku. Po Platónovej smrti odišiel do maloázijského Assu, kde založil vlastnú školu a venoval sa najmä prírodovednému bádaniu. Tu ho zastihlo pozvanie Filipa II. do Macedónie, aby sa ujal výchovy mladého Alexandra. Keď Alexander nastúpil na trón, Aristoteles sa vrátil do Atén a založil tu filozofickú školu – slávne Lykeion. Učil štýlom peripatetickej školy. Podobne ako Sokrata ho obžalovali z bezbožnosti [postavením sochy Hermovi vraj zavádzal nový kult]. „Aby nedal Aténčanom možnosť druhý raz sa prehrešil voči filozofii“, odišiel na Chalkidiku, kde aj zomrel.
Aristotelovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle. Napísal najväčší súbor vedeckých kníh v dejinách ľudstva [hovorí sa o 170 tituloch, z ktorých sa zachovalo len 47]. Usiloval sa o hlbšie a presnejšie poznanie sveta. Uvažoval v pojmoch, nie v metaforách. Vždy dával prednosť faktom pred veľkolepými koncepciami. Jeho spisy sú zložité ako lexikóny a za mnohým, čo napísal, sa ukrýva podrobné štúdium prírody. Celé Aristetolovo dielo delíme na štyri časti:
1. filozofické spisy zaoberajúce sa logikou [používa sa aj názov Organon – nástroj poznania]. Patria sem práce Kategórie, o vyjadrovaní, Prvé analytiky, Druhé analytiky...
2. filozofické spisy zhrnuté do práce Metafyzika [14kníh], neskôr ju nazývali aj Prvá filozofia.
3. prírodovedné spisy: Fyzika, O nebi, O vzniku a zániku, O skúmaní živočíchov, O častiach živočíchov, O duši.
4. spoločenskovedné a umenovedné spisy: Politika, Rétorika, Poetika, Etika Nikomachova, Aténska ústava.
Aristotelova filozofia má dualistický charakter.