V stredoveku sa jeho logika stala základom tradičnej logiky.
Aristoteles, rovnako ako viacerí filozofi pred ním, bol presvedčený, že telesá nášho sveta sú zložené zo štyroch prvkov: zeme, vody, ohňa a vzduchu. Prvé dva prvky sú ťažšie a nachádzajú sa bližšie k stredu vesmíru, oheň a vzduch sú ľahšie, preto sú nad nimi. Aristoteles zastával názor, že teleso sa nehýbe, ak je na svojom prirodzenom mieste. Zem je podľa neho v strede vesmíru – to je jej prirodzené miesto, a preto je nehybná. Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku éteru a pohybujú sa kruhovým pohybom. Vesmír ako celok pokladal za nekonečný. Táto predstava o usporiadaní vesmíru pretrvala celý stredovek.
Prínosom bolo aj Aristotelovo učenie o štáte. Preštudoval a porovnal 158 gréckych ústav, kým vypracoval podľa svojho názoru najideálnejšiu ústavu.
Aristotelova filozofia systematizuje celú oblasť dovtedajšieho poznania. Množstvo materiálu v jeho spisoch, jeho premyslený metodický postup, umenie systematizovať poznatky, logický spôsob výkladu, úroveň riešenia niektorých klasických filozofických otázok – to všetko pôsobilo na ďalšie generácie filozofov a vedcov. V stredoveku sa jeho učenie stalo východiskom scholastickej filozofie.