Alesandro Volta životopis

Alessandro Volta sa narodil 19. februára 1745 v talianskom meste Como v šľachtickej rodine. Ešte v školských laviciach si obľúbil prírodné vedy a ako 29-ročný sa stal učiteľom fyziky v svojom rodisku. O päť rokov neskôr ho povolali za profesora fyziky na univerzite v Pavii. Ako študent vydal svoju prvú vedeckú prácu ,,O príťažlivej sile elektrického ohňa javoch s tým súvisiacich“. V prvých rokoch pôsobenia v Como a Pavii vynašiel celý rad prístrojov, z ktorých sa treba zmieniť najmä o elektroskope so slamenými steblami, ktorého citlivosť zväčšil pridaním vlastného kondenzátora. Keď v roku 1791 Luigi Galvani uverejnil svoje práce a výsledky pokusov s preparovanými žabacími nervami a svalmi , Volt napred prijal jeho hypotézu o „živočíšnej elektrine“. Keď si však sám zopakoval Galvaniho pokusy vyslovil názor, že príčinou vzniku elektrického prúdu vo svaloch a nervoch preparovanej žaby sú dva rozličné, navzájom spojené kovy, ktoré sú súčastne spojené elektricky vodivou kvapalinou živočíšneho tkaniva. Niekoľkoročný vedecký spor medzi Galvanim a Voltom sa skončil Voltovým víťazstvom a súčastne vyústil v objav prvej galvanickej batérie, tzv. Voltovho stĺpa, ktorý získal svetovú slávu. Neskôr zostavil ešte inú obmenu ,, stĺpa“, v ktorom kvapalný vodič je v dvoch nádobách a v každej nádobe je ponorená medená a zinková platňa. Platne sa v kvapaline nedotýkajú, ale vonku sú vodivo spojené spôsobom „za sebou“. Nádobka predstavuje vlastne jeden prvok pôvodného ,, stĺpa“ a dnes ju nazývame Voltovým článkom. Volta veľa cestoval a udržiaval osobné styky so súčastnými vynikajúcimi vedcami. V roku 1782 bol aj na Slovensku, kde navštívil banskú vysokú školu v Banskej Štiavnici. V roku 1791 ho zvolili za člena Londýnskej kráľovskej spoločnosti a vyznamenali zlatou medailou. Mnohými poctami a vyznamenaniami ho zahrnuli potom, čo o svojich objavoch prednášal v roku 1801 vo Francúzskej akadémii v prítomnosti prvého konzula Napoleona Bonaparta.
V roku 1815 ho vymenovali za dekana Filozofickej fakulty v Padove, no o štyri roky neskôr sa utiahol na odpočinok do rodného Coma, aby sa konečne viac mohol venovať rodine. Tam aj 5.marca 1827 vo veku 82 rokov zomrel.

Zdroje:

Použitá literatúra: Tomáš Borec - Dobrý deň, pán Ampére -