Ján Botto životopis

Najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine. Študoval v Levoči, v tom čase tam prišli študenti z Bratislavy. S nadšením sa zapojil do činnosti jednoty mládeže slovenskej. Prevažujúcou témou v jeho rannej poézii je zakliatosť Slovenska.
Revolučnú horlivosť najlepšie vyjadril v básni K mladosti, kde odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje ju. Báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako zakliatú krajinu, čakajúcu na víťaza ktorý ju oslobodí. Slovensko symbolizuje húska a šuhaj, ktorý ju oslobodzuje Ľ. Štúr. Študoval zememeračstvo v Pešti, kde zažil aj revolúciu no nezúčastnil sa na nej, no reagoval na ňu v básňach Piesňach slovenských a v básni Pochod – vyzýva do boja.
Po skončení štúdii pôsobil v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, kde aj zomrel. Medzi jeho porevolučné básne patria balady Žltá ľalia – porušenie manželskej prísahy vernosti. Manželia si sľúbia vernosť až za hrob, no Evka sa po Adamovej smrti vydá. Mŕtvy Adam si po ňu prichádza o polnoci, Evka mu v náruči zomiera. Hrôzu, utrpenie i životnú tragiku vidieť aj v baladách Ctibor a Margita a Besná. Báseň sa viaže na dve skaly v strečianskej doline, ktoré boli pre pltníkov nebezpečné. Boli opradené povesťou o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru sotí zo žiarlivosti z vysokej skaly a neskôr na tom istom mieste sama skočí do Váhu pod ťarchou výčitiek. Autor využíva gradáciu, zvukomaľbu, rýdzosť jazyka. Ústrednou ideou balád je víťazstvo spravodlivosti. Bottove vrcholné dielo Smrť Jánošíkova – námetom sú predsmrtné vízie a smrť Jánošíka spolu zo žialom družiny. Je rozdelená do deviatich spevov, ku ktorým je pripojený predspev. Prvý spev je oslavou Jánošíka a jeho družiny, ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. V závere vatra, symbol slobodného života, dohára – lapenie Jánošíka. Druhý spev je obrazom zlapania Jánošíka, ktorého premôže zrada. Ostáva však nezlomený. Tretí spev začína opisom mesta kde Jánošíka väznia, prichádza za ním milá, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou. Štvrtý spev je najpochmúrnejší vzhľadom na blížiacu sa smrť. Piaty spev najkrajšie básne o slobode. Jánošík tu ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak ľudu. Kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody. V šiestom speve Botto vyjadruje nádej, že chmáry naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večná.

Tragický moment nieje v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a ustráchaného ľudu. V siedmom speve Jánošíkova poprava, smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom. Vnútorný nepokoj ľudu a túžba po novom Jánošíkovi. Ôsmy spev zobrazuje Slovensko ako zakliatú krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti Jánošík – symbol slobody a boja proti krivde. Deviaty spev je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nieje únikom do mytológie, ale dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti. V skladbe sú baladické prvky, prvky elégie a hrdinského spevu. Báseň je komponovaná na kontraste tragizmu. Celá tvorba je spätá s ľudovou poéziou, ktorú spojil s myšlienkami národnooslobodzovacieho a sociálneho boja.