Louis Pasteur životopis

Náhoda žičí len tomu, kto je na ňu pripravený.

LOUIS PASTEUR

Láska k slobode a úcta k usilovnej práci sa v rodine Pasteurovcov dedila z pokolenia na pokolenie. Starý otec Jean Henri sa oduševnene zúčastnil Veľkej Francúzskej revolúcie. Jean Joseph, vedcov otec, bojoval v radoch Napoleonovej armády v Španielsku. Keď ku koncu napoleonských vojen nepriateľské vojská prenikli do Francúzska, bojoval tak udatne v bitke pri Bar-sur-Aube, že ho na bojisku povýšili z desiatnika na seržanta a sám Napoleon mu pripol na blúzu vysoké vyznamenanie, červenú stužku Čestnej légie. Keď na trón znovu nastúpili nenávidení Bourbonovci, opustil vojenskú službu, vrátil sa do rodného mestečka Salins a pokračoval v rodinnom remesle, stal sa garbiarom. Tento odbojný garbiar sa čoskoro oženil. Zobral si peknú mladú záhradníčku Jeanne Étienne Roquiovú. Mladá dvojica sa odsťahovala do mestečka Dôle:Pasteur si v Garbiarskej ulici otvoril samostatnú dielňu. Tam sa im roku 1818 narodilo prvé dieťa, dievčatko, a o 4 roky sa im narodil jediný syn Louis. Po ňom uzreli svetlo sveta ešte ďalšie dve dievčatká. Pasteurovci neboli v Dôle dlho. O dva roky po narodení syna sa odsťahovali do obce Marnoz a čoskoro poputovali ďalej do Arbois. Tu sa Jeanovi Josephovi Pasteurovi podarilo prenajať si na okraji mesta uprázdnenú starú garbiareň, kde postupne plynuli aj roky mladosti Louisa Pasteura.
Louis Pasteur rád čítal a do kníh, ktoré si kupoval z vlastne zarobených peňazí vpisoval neforemnými veľkými písmenami :“majetok Louisa Pasteura“. Louis v škole čestne obstál, no nepatril však medzi vynikajúcich žiakov. Bol usilovný, svedomitý, v mihu vedel preložiť latinské texty, no zďaleka neoslňoval duchom. Šikovne kreslil a maľoval – vytvoril také vynikajúce portréty rodičov, sestier a susedov, že chýr o jeho nadaní sa rozšíril a naostatok portrétoval aj samého starostu. Vydarený obraz zarámovali a umiestnili v radnici.
Najskôr nevedeli čo z neho bude, ale Pasteur si povolanie zvolí až vtedy, keď si zaumieni, že sa dostane medzi poslucháčov slávnej francúzskej univerzity École Normale Supérieure. Za poslucháčov prijmú len tých najlepších na základe výsledkov prísnych prijímacích skúšok. Neskôr, keď doštudoval a začal pracovať, žil tento územčistý a krátkozraký chlapec len pre prácu:predpoludním učí, popoludní študuje matematiku, fyziku, chémiu, večer číta Lamartina a píše dlhé listy Charlesovi Chappuisovi, s ktorým sa dôverne zoznámil ešte na besanconskom lýceu.

Potom sa Pasteur podrobí skúške na vysokú školu, ale výsledok je ešte horší ako pri maturite. Z väčšiny predmetov síce dosiahne dobré známky, ale z chémie ho označia za priemerného a preto odstúpi a venuje sa príprave na skúšky ešte jeden rok.Louis chcel totiž všetko robiť poriadne a naplno a nestačil mu jeho predošlý výsledok. Na ďalších prijímacích skúškach sa umiestni už na štvrtom mieste, s čím je veľmi spokojný.
Rodičom píše: „Pracujem denne 12 hodín. V École nie sú hodiny, ale tzv. konferencie, ktoré vedú najlepší parížsky profesori. Týždenne dva krát z Matematiky, dva krát z chémie a tri krát z fyziky. Okrem toho chodím aj do Sorbonny na prednášky z matematiky a chémie. Navyše každý utorok máme chemické cvičenia v laboratóriu, a denne strávim aj niekoľko hodín v dielni, kde fúkam sklo, sústružím, robím stolársku alebo zámočnícku prácu.. slovom všetko, čo je potrebné pri zhotovení laboratórneho zariadenia. Okrem toho som sa zapísal aj na angličtinu a nemčinu, lebo obidva jazyky sa mi môžu zísť...“
Keď bol raz Pasteur v knižnici, dostala sa mu do ruky kniha od nemeckého vedca Mitscherlicha v ktorom upozorňoval na zvláštny jav, správanie sa kyseliny vínnej a kyseliny hroznovej(racemickej).Mitschelich výskumami dokázal, že obe kyseliny majú totožný tvar, stavbu, zloženie, mernú hmotnosť i dvojlom svetla. Napriek tomu majú odlišné optické vlastnosti. Pasteur tvrdil:“V prírode sa nič nedeje bez príčiny – všetko má svoju príčinu. Ani kyselina vínna nemôže byť výnimkou.“ Louis vyhlási, že on túto záhadu vyrieši, aj keď si s ňou už dlhé roky nevedia poradiť ani najlepší vedci sveta. Nakoniec sa mu to však aj podarí.

Aj jeho otec, ktorý sa v mladosti naučil len čítať a písať, nemal základy nijakej vedy, si teraz kupuje knihy a pokúša sa pochopiť veci ktoré študuje jeho syn. Pri záverečných skúškach sa ukáže, aký veľký trémista je. Z prírodných vied dosiahne len priemerné výsledky a zatiaľ čo jeho spolužiaci získajú výhodné miesta, Pasteurovi ponúknu len prácu stredoškolského profesora do malého mestečka. Ujme sa ho však profesor, známy chemik, Antoine Jérôme Balard, ktorý už ako 25-ročný v skromnom laboratóriu objavil neznáme zákonitosti chémie. Prosí ministra aby prehodnotil Pasteurovo preloženie a tak sa Louis nakoniec nemusí sťahovať a ostáva naďalej v laboratóriách Ěcole Normale Supérieure. Neskôr aj tak preruší svoju prácu a zapojí sa do Februárovej revolúcie v roku 1848, ale nevydrží dlho a opäť sa vráti do svojho laboratória, kde sa zaoberá dimorfizmom: schopnosťou jednotlivých látok odlišne kryštalizovať.

Nik ale netušil, že tento pokus je len predpríprava na vyriešenie Mitscherlichovej záhady. Do svojich pokusov bol taký zahĺbený, že často zabúdal aj na jedlo. Sám si vyrobí kyselinu vínnu aj hroznovú a začínajú pokusy. Sledovanie kyseliny vínnej pod mikroskopom. Desaťkrát, stokrát, tisíckrát. Objaví však to, čo nepostrehol ani Mitscherlich, ani nikto iný. Na kryštáloch kyseliny vínnej sú drobné plôšky, ktoré spôsobujú nepravidelnosť kryštalickej štruktúry a všetky kryštáliky kyseliny vínnej majú charakteristickú plôšku vpravo. Na kyseline hroznovej je to iné. Všetky kryštály majú síce plôšky – no predsa nie sú rovnaké. Na niektorých sú plôšky vpravo, na iných vľavo. Z usadeniny roztoku povyberá kryštáliky na ktorých sú plôšky vpravo a oddelí ich od kryštálikov s plôškou vľavo. Rozpustí oddelené kryštáliky a preskúma roztoky polarimetom. Výsledok presne zodpovedá jeho očakávaniu: rožok kryštálikov s plôškou vľavo je opticky ľavotočivý a roztok kryštálikov s plôškou vpravo je pravotočivý. Keď je rovnaké množstvo jedných i druhých, ruší sa navzájom ich optická aktivita a roztok je opticky inaktívny. A to je príčina správania sa kyseliny hroznovej. Pasteurove výskumy položili základ úplne novej vedeckej disciplíne – priestorovej chémii(stereochémii).
Neskôr ho vymenujú za zastupujúceho profesora a presťahuje sa do Štrasburgu, kde sa aj na prvý pohľad zamiluje do krásnej Marie Laurentovej, a v roku 1850 sa vezmú.
Narodilo sa im 5 detí: štyri dievčatá – Jeanne, Cécile, Camille, Marie Louise, a chlapec Jean Bartiste. Ďalší Pasteurov objav: nikto nikdy (ani tí najlepší vedci) neverili, že niekto dokáže získať z kyseliny vínnej kyselinu hroznovú. Ale Louisovi sa to predsa podarilo. Neskôr sa ako 32-ročný stáva v roku 1854 riadnym dekanom novozaloženej fakulty v Lille.

KVASENIE: Podľa Pasteura mliečne kvasenie spôsobujú živé organizmy (podľa Pasteura malé guličky alebo valčeky).Toto zistenie je v rozpore s vyhlásením „otca chémie“ Liebinga, ktorý tvrdí, že tieto malé guľky a valčeky majú len bezvýznamnú úlohu, len úlohu podnecovateľa pri mliečnom kvasení. A to nie svojimi životnými funkciami, lež svojím rozpadom. A podľa Liebinga pri kvasení a hnití kvasinky ani nie sú prítomné.
Má laboratórium na povale, kde sú veľmi stiesnené podmienky a nižšie objaví kuticu, malú miestnosť, v ktorej si neskôr zriadi koksom vykurovanú tepelnú komoru.

Pri pokusoch s mliečnym kvasením spozoruje, že na povrch kvasiacej tekutiny vystupujú bubliny obsahujúce vodík, no v tejto tekutine objaví aj kyselinu mliečnu, kyselinu maslovú a drobné divoké živočíchy, ktoré v zlosti pre ich trhavý pohyb nazve vibróny. Spozoroval aj nezvyčajný úkaz, že vibróny nežijú zo vzduchu tak, akoby predpokladal, ale vzduch tieto vibróny zabíja. Pre toto im prisúdi aj druhý názov: anaeróbne organizmy.
Pasteur prišiel na to, čo znepokojovalo vedcov už stáročia: že každý základný proces – nech je to kvasenie, hnitie, výroba vína, alebo octu, či rozpad odumretých rastlín a živočíchov – spôsobujú drobné živé organizmy. Ľudia z vinárstva sa mu raz prišli sťažovať, že ich víno sa nejako kazí a že octovatie a stráca výbornú chuť aj farbu. Po mnohých pokusoch však Pasteur nájde riešenie aj na tento problém, a to taký, že víno treba zahriať len po stupeň, keď mikroorganizmy ničiace víno zahynú ale chuť a vôňa vína sa nezmení. Zistil, že sa tak stane pri teplote 55-60 stupňov Celzia. Na tento postup dostal Pasteur patent, ale peniaze odmietol a odvtedy sa tento postup stal verejným majetkom ľudstva.

SAMOOPLODNENIE: Vedci sa už tisícročia zaoberajú tajomstvom vzniku života. Napr. Grék Aristoteles sa domnieval, že úhor vznikol z riečneho bahna. Aj slávny rímsky prírodovedec Plínius mladší veril, že z rôznych rozkladajúcich sa organických látok život vznikol samovoľne pod vplyvom záhadnej tvorivej sily.V 17.storočí Belgičan Johannes Babtista van Helmont uviedol aj recept, ako zo špinavej bielizne, zo syra a z pšenice vypestovať myši. Proti myšlienke samooplodnenia sa prvý postavil anglický lekár William Harvey roku 1651. Vo svojej knihe o vzniku zvierat píše, že každý živočích pochádza z predkov jemu podobných. A neskôr nastane veľký obrat vo výskume samooplodnenia, lebo niekto príde na geniálny nápad. Vytvoria “banky s labutím krkom“.(Nevie sa kto presne je autorom nápadu).Do ohybu sa naleje živý roztok a ohrieva sa nad plynovým plameňom tak dlho, kým z banky neunikne vzduch. Potom ohyb odstavia z plameňa a keď tekutina postupne vychladne, prúdi do nej vzduch z okolia. Obyčajný, znečistený, nezohriaty vzduch, ktorý obsahuje mikroorganizmy. Ale – a to je podstata objavu – v ohyboch labutieho krku sa usadí všetok prach, zachytí každá nečistota. K živnému roztoku preniká vzduch už čistý. Banky potom prenesú do tepelnej komory. Pasteur sa každú hodinu vplazí do kutice pod schodišťom a kontroluje ich. Po 24 hodinách vyberie banky z komory a každú preskúma. Výsledok splní jeho očakávanie: tekutina v nich je čistá.

Nerozmnožujú sa v nej nijaké živé organizmy.

ZÁHADA PRIADKY MORUŠOVEJ: Jedného dňa Pasteura navštívi profesor akademik Dumas, s problémom o ktorom vedel Louis doposiaľ len z novín. Požiadal Pasteura aby skoncoval s epidémiou, ktorá v Južnom Francúzsku ničí priadku morušovú.Chovatelia sa ju pokúšaliliečiť sírou, kyselinou sírovou, dechtom, a aj elektrinou, no na chorých húseniciach sa zjavia hnedočierne škvrny, prestanú žrať a čoskoro uhynú. Podľa škvŕn pripomínajúcich zrnká čierneho korenia chorobu nazvali pebrine (v languedockom nárečí sa korenie nazýva pebré), ale nazývajú ju aj gattine, pretože pohyb chorých húseníc pripomína pohyb mačky (po taliansky gattino mača). Prvé dni strávil Pasteur návštevami, prešiel časť roľníckych usadlostí, kde sa zhováral s ľuďmi, kto čo našiel, zistil. Neskôr sa aj so svojimi spolupracovníkmi Gernezom a Maillotom ubytuje v domci na kraji mesta. Z celého okolia zbierajú húsenice, kukly, vajíčka a začínajú húževnatý podrobný výskum. Honba za záhadným nepriateľom, ničiteľom priadky morušovej.
Najskôr si podrobne preštudoval výskumy talianskeho vedca Cornaliu, ktorý objavil v chorých húseniciach mikroskopické organizmy, a tie boli neskôr podľa neho nazvané Cornaliove telieska. Keďže v jeho pokusoch nikto nepokračoval tak sa nezistilo, či telieska skutočne vyvolávajú ochorenie, alebo či sú to parazity, ktoré sa zahniezdia v chorej húsenici. Jeho práca bola v plnom prúde, keď mu prišiel list z Arbois, že jeho milovaný otec chorľavie, a ak ho chce zastihnúť živého musí sa poponáhľať. Louis sa hneď vyberie k otcovi ale zlá predtucha ho neklame a v Arbois už len vyprevadí otcovu rakvu do cintorína. Bol neskutočne zúfalý, veď len pred niekoľkými rokmi sa takto náhlil k dcérke Jeanne , ktorá bola chorá na brušný týfus a prišiel neskoro. Po otcovom pohrebe sa vrátil naspäť do Francúzska, kde pokračuje v pokusoch. V tele nespočetných húseníc sa pod mikroskopom hmýria Cornaliove telieska, ale neraz sa stane, že sú aj v zdravej húsenici, a naopak, že v chorej po nich niet ani stopy. A vtedy Pasteur nájde geniálne riešenie. Možno má choroby tlecí čas. Možno sa zárodky choroby skrývajú v mnohých vajíčkach a húseniciach. Zdanlivo sú živé, lebo parazity sa vyvinú až neskôr a zapríčinia chorobu kukiel a motýľov. Zdravé vajíčka môžu klásť len zdravé motýle. Pasteur a spol. vyberú zdravé exempláre a pestujú ich vajíčka. Zhromaždia ich stovky, tisíce a vo vykurovanej miestnosti urýchlia liahnutie motýľov. Vačšina ľudí Pasteurovým pokusom neverí, no nájdu sa aj takí, čo ho podporujú. Neodkladné povinnosti ho odvolajú na čas do Paríže a tam ho stihne nečakaná rodinná tragédia.

Len pár mesiacov od otcovej smrti a už sa musí obávať o život mladšej dcéry Camille. Dvojročné dievčatko trápia veľké bolesti. Snaha lekárov je však márna. Camille pochovajú v Arbois vedľa sestry Jeanne a starých rodičov. A popri tom sa v ňom prebudí neskutočná túžba robiť niečo s chorobami, ktoré zabíjajú ľudí. Vo Francúzsku zúri cholera. V hrozných mukách denne zomiera vyše 200 ľudí. Pasteur preruší všetky práce a púšťa sa do boja s cholerou. Najskôr chce nájsť pôvodcu ničivej choroby. Pri výskume spoja sily traja vynikajúci vedci: Pasteur, Claude Bernard a Sainte-Claire Deville.Laboratórium si zariadia hneď nad izbou chorých a dajú vyvŕtať do podlahy dieru a cez sklenenú trubicu do lab. privádzajú vzduch, ktorý dýchajú chorí. Predovšetkým v ňom chcú preskúmať prach. Možno prídu na pôvodcu ochorenia. Súčasne berú chorým vzorky krvi a robia aj iné skúšky. Ale prvé pokusy neúspešne a potom prichádza jeseň Epidémia cholery zmizla tak nečakane ako prišla a museli teda s pokusmi na istý čas prestať.
Zatiaľ sa Pasteur vrátil do Ales.Z vajíčok zdravých priadok sa medzitým vyliahli húsenice. Niektoré preskúma a nie je v nich ani stopy po Cornaliových telieskach. Pasteur rozdelí húsenice do dvoch skupín. Polovicu kŕmi morušovým lístím, ktoré pokropil vodou nakazenou Cornaliovými telieskami, a druhú skupinu starostlivo oddelí a živý zdravými lístočkami. Treba už len čakať na výsledok.
Medzitým mu však osud chystá ďalší krytý úder. Kým sa Pasteur venuje svojim pokusom, jeho ďalšia dcéra ochorie na brušný týfus. Jej rakva je takisto uložená na cintoríne v Arbois. Louis však aj naďalej pracuje, ešte oduševnenejšie ako predtým a keby mu manželka nedoniesla do laboratória jedlo, hádam by zabudol aj jesť.
Jeho rozhodujúci pokus sa predbežne podaril. Húsenice kŕmené nakazeným lístím ochorejú no tie, ktoré choval zdravými lístkami sa ďalej pekne vyvíjajú a rastú. Po obrovskej práci a množstve pokusov sa vyriešila záhada priadky morušovej: nákaza sa šíri predovšetkým dvoma cestami. Dotykom, keď sa parazity chorej húsenice pri dotyku prenesú na húsenicu zdravú, alebo potravou, nakazeným lístím moruše. Pri chove je najdôležitejšie, aby vajíčka pochádzali len od zdravý priadok. Zistenie nákazy je jednoduché pomocou mikroskopu, ktorý si nakoniec zadováži väčšina dedín a miest. No zrazu na viacerých miestach ochorejú húsenice vypestované z vajíčok zdravých priadok. Chorých húseníc nie je našťastie veľa a pri výskumoch zistí, že ich nehubí pebrine, ale dávno známa spavá choroba. Húsenice zmäknú a pohybujú sa pomalšie.

Takýmto živočíchom sa nechce žrať až napokon priam zvädnú a hynú. Pôvodca choroby je drobnohľadná huba a hneď vypracuje pravidlá o zachovaní čistoty priadok aj ich potravy. Chovatelia ktorí poslúchli Pasteura dodávajú pradiarňam veľké množstvo zámotkov.Pasteurovu metódu začínajú používať aj tí, ktorí tomu doteraz neverili. Zakrátko, po Louisových úspechoch ho postihne mozgová mŕtvica. Zdá sa že prichádza jeho koniec, je 19.okt.1868, o dva mesiace by mal 46 rokov. Ale nezomrie.

BESNOTA: Besnota mu nedá spávať. Rozhodne sa že sa bude zaoberať touto chorobou. Po mnohých pokusoch zistí, že podľa príznakov besnoty je zjavné, že choroboplodné organizmy napádajú nervový systém zvieraťa. Choré psy sú podráždené, neskôr dostávajú záchvaty zúrivosti. Potom im zlyháva hlas, sťažka prehĺtajú. Nakoniec ochrnú a hynú. Odborník môže na základe týchto poznatkov usudzovať, ako choroba v organizme zvieraťa postupuje: počiatočné príznaky poukazujú na ochorenie kôry veľkého mozgu. Neskoršie prejavy svedčia o zachvátení predĺženej miechy, miechy a veľkého mozgu. Takto je už pochopiteľné, prečo má besnota taký dlhý tlecí čas. Choroboplodné organizmy, ktoré sa pri uhryznutí dostanú pod kožu zvieraťa alebo človeka, prenikajú čoraz hlbšie a hlbšie, no choroba prepukne až vtedy, keď nákaza zasiahne centrálnu nervovú sústavu. Všetky tieto pokusy robil doktor Roux na základe Pasteurových predstáv, pretože Pasteur už na to nemal energiu. Proti Pasteurovi založí lekár Peter s viacerými rovnako zmýšľajúcimi Medzinárodnú spoločnosť odporcov vakcíny. Pod názvom Aká ja pravda okolo pána Pasteura? vyjde proti Louisovi aj pamflet.
(pamflet – kratší literárny útvar s hanlivým výsmešným obsahom). Očkovanie proti besnote nazývajú tetovaním.
Neskôr začali besnotu liečiť podľa Pasteura po celom svete. Jeho myšlienky podnecujú ďalšie a ďalšie generácie vedcov k novým výskumom a objavom. Veľký vedec sa však nedožije dvadsiateho storočia. Dňa 28. septembra 1895 zaspí vo Villeneuve-L´Étang naveky. Rakvu dočasne umiestnia v katedrále Notre-Dame v Paríži – neskôr však nájde večný odpočinok v mramorovej hrobke. Do podzemnej hrobky sa vstupuje po deviatich schodoch. Mozaiky na stenách krypty zobrazujú jeho laboratórium, jeho práce, pokusné zvieratá a iné.
Nápisy na stenách pripomínajú vedcove objavy:
Molekulová disymetria
Kvasenie
Výskum vína
Tzv. samooplodnenie
Choroby priadky morušovej
Výskum piva
Nákazlivé choroby
Vírusové vakcíny
Obrana proti besnote.

Pani Pasteurová prežila svojho muža o 15 rokov. Odpočíva v mramorovej hrobke vedľa neho.

V roku 1940, keď Paríž obsadili Nemci, okupanti chceli násilím vniknúť do hrobky, no Joseph Meister, ktorý bol celé desaťročia správcom ústavnej budovy, nevydal kľúč od hrobky. Spáchal samovraždu, aby nemusel splniť príkaz okupantov.