Louis Pasteur rád čítal a do kníh, ktoré si kupoval z vlastne zarobených peňazí, vpisoval neforemnými veľkými písmenami: "majetok Louisa Pasteura". Louis v škole čestne obstál, no nepatril medzi vynikajúcich žiakov. Bol usilovný, svedomitý, v mihu vedel preložiť latinské texty, no zďaleka neosňoval duchom. Šikovne kreslil a maľoval - vytvoril tak vynikajúce portréty rodičov, sestier a susedov. Najsôr nevedeli, čo z neho bude, ale on si povolanie zvolil až v tedy, keď si zaumienil, že sa dostane medzi poslucháčov slávnej francúzskej univerzity Ecole Normale Supérieure. Za pasluchčov prijmú len tých najlepších na základe výsledkov prísnych prijímacich skúšok. Neskôr, keď doštudoval a začal pracovať, žil tento územčistý a krátkozraký chlapec len pre prácu: predpoludním učí, popoludní študuje matematiku, fyziku, chémiu, večer číta Lamartina a píše dlhé listy Charlesovi Chappuisovi, s ktorým sa dôverne zoznámil ešte na benanconskom lýceu.

Potom sa Pasteur podrobí skúške na vysokú školu, ale jeho výsledok je oveťa horší ako pri maturite. Z väčšiny predmetov síce dosiahne dobré známky, ale z chémie ho označia za priemerného, a preto odstúpi a venuje sa príprave na skúšky ešte jeden rok. Louis chcel toťiž všetko robiť poriadne a naplno a nestačil mu jeho predošlý výsledok. Na dalších prijímacích skúškach sa umiestnil už na štvrtom mieste, s čím je veľmi pokojný. Keď bol Pasteur v knižnici, dostala sa mu do ruky kniha od nemeckého vedca Mitscherlicha, v ktorom upozozňoval na zvláštny jav, správanie sa kyseliny vínnej a kyseliny hroznovej (racemickej).

Mitschelich výskumami dokázal, že obe kyseliny majú totožný tvar, stavbu, zloženie, mernú hmotnosť i dvojlom svetla. Napriek tomu majú odlišné optické vlastnosti.
Neskôr preruší svoju prácu a zapojí sa do Februárovej revolúcie v roku 1848, ale nevydrží dlho a opäť sa vráti do svojho laboratória, kde sa zaoberá dimorfizmom: schopnosťou jednotlivých látok odlišne kryštalizovať. Nik ale netušil, že tento pokus je len predpríprava na vyriešenie Mitscherlichovej záhady. Pasteurove výskumy položili základ úplne novej vedeckej disciplíne-priestorovej chémií (stereochémii).

Neskôr ho vymenujú za zástupujúceho profesora a prasťahuje sa do Štrasburgu, ako 32-ročný sa stáva v roku 1854 riadnym dekanom na novozaloženej fakulte v Lille.
Pri pokusoch s mliečnym kvasením spozoruje, že na povrch kvasiacej tekutiny vystupujú bubliny obsahujúce vodík, no v tejto tekutine objaví aj kyselinu miečnu, kyselinu maslovú a drobné divoké živočíchy, ktoré v zlosti pre ich trhavý pohyb nazve vibróny. Sponzoroval aj nezvyčajný úkaz, že vibróny nežijú zo vzduchu tak, akoby predpokladal, ale vzduch vibróny zabíja. Pre toto im prisúdil aj druhý názov: anaeoróbne organizmy.

Pasteur prišiel na to, čo znepokojovalo vedcov už stáročia: že každý základný proces - nech to je kvasenie, hnitie, výroba vína, alebo octu, či rozpad odumretých rastlín a živočíchv - spôsobujú drobné organizmy. Ľudia z vinárstva sa mu raz prišli sťažovať, že ich víno sa nejako kazí a že octovanie stráca výrobnú chuť aj farbu. Po mnohých pokusoch však Pasteur našiel riešenie aj na tento problém, a to taký, že víno treba zahriať na len po stupeň, keď mikroorganizmy ničiace víno zahynú, ale chuť a vôňa vína sa nezmení. Zistil, že sa tak stane pri teplote 55°-60°C (stupňov Celsia).

Zakrátko po Louisových úspechoch ho zasiahne mozgová mŕtvica. Zdá sa, že prichádza jeho koniec, je 19. október 1868, o dva mesiace by mal 46 rokov. Ale nezomrie.

Najúžastnejší úspech však Pasteur dosiahol vo výskume besnoty, vtedy bežnej a smrteľnej choroby. 6. júla 1885 k nemu priviedli Josepha Meistera, chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu, na ktoraj práve pracoval a chlapec neochorel. Vakcína sa čoskoro začala používať, ukázala sa ako úspešná, rýchlo sa rozšírila po celom svete. Mikrobiológ sa stal národným hrdinom a peňažné príspevky na jeho skvelé laboratórium v Paríži - Pasteurov inštitút - sa len hrluli.

Všetky tieto pokusy robil doktor Roux na základe Pasteurových predstáv, pretože on už na to nemal energiu po prekonanej mŕtvici mozgu. Proti Pasteurovi založí lekár Peter s viacerými rovnako zmýšľajúcimi Medzinárodnú spoločnosť odporcov vakcíny. Pod názvom: Aká je pravda okolo pána Pasteura? výjde proti nemu aj pamflet.(pamflet-kratší literárny útvar s hanlivým výsmešným obsahom.) Očkovanie proti besnote nazývajú tetovaním. Neskôr začali liečiť besnotu podľa Pasteura po celom svete.

Jeho myšlienky podnecujú ďalšie a ďalšie generácie vedcov k novým výskumom a objavom. Veľký vedec sa však nedožije dvadsiateho storočia. Dňa 28. septembra 1895 zaspí vo Villeneuve-Ĺ Étang naveky. Rakvu dočasne umiestnia v katedrále Notre-Dame v Paríži - neskôr nájde večný odpočinok v mramorovej hrobke. Do podzemnej hrobky sa vstupuje po deviatich schodoch. Mozaiky ma stenách zobrazujú jeho laboratórium, jeho práce, pokusné zvieratá a iné.

Nápisy na stenách pripominajú vedcove objavy:

-Molekulová disymetria
-Kvasenie
-Výskum vína
-Tzv. samooplodnenie
-Choroby priadky morušovej
-Výskum piva
-Nákazlivé choroby
-Vírusové vakcíny
-Obrana proti besnote