Biologická ochrana je novým trendom v ochrane rastlín. Aké sú najnovšie poznatky o biologickom boji proti škodcom, ako aj o chemickom boji proti chorobám, škodcom a burinám v okrasných výsadbách a škôlkach.

Biologické spôsoby ochrany sú také ochranné opatrenia, pri ktorých sa používa jeden živý organizmus proti druhému, pričom užitočný organizmus na ochranu má schopnosť sa ďalej rozmnožovať. Aplikácia biologickej ochrany je tam, kde nemožno z hygienického hľadiska alebo vzhľadom na ochranu prostredia použiť pesticídy. Ochrana prirodzených nepriateľov patogénov a cieľavedomé vytváranie pre nich priaznivých podmienok je súčasťou biologickej ochrany. Agrotechnické metódy využívajú rozličné agrotechnické zásahy zhoršujúce životné podmienky škodlivých činiteľov a naopak zlepšujú podmienky užitočných organizmov, môžeme ich pokladať za biologické metódy

Medzi aktívne biologické spôsoby ochrany proti živočíšnym škodcom patria : vírusy, baktérie, huby, parazitické alebo dravé druhy hmyzu.

Virózy hmyzu sa vyznačujú tým že v jadrách alebo , plazme niektorých buniek sa objavujú kryštalické bielkovinové zrniečka vírusu. Napadnuté pletivá sa rozpadnú a obsah teľa napadnutého hmyzu sa mení na sivú tekutinu. Zatiaľ však možno ťažko zhodnotiť celkový význam vírusov v biologickej ochrane.
Mikrobiologický spôsob ochrany je využitie Bacilus Thuringiensis proti húseniciam motýľov. Nepôsobí kontaktne, účinkuje vtedy ak sa dostane čreva aktivuje bielkovinový toxín ktorý spôsobuje ochromenie svalov a tým aj príjem potravy. . K prenosu z nemocných húseníc na zdravé nedochádza. Teplota nemá vplyv na účinnosť prípravku, ale intenzita požerkov húseníc od ktorých je účinnosť prípravku závislá je od teploty prostredia priamo úmerná. UV žiarenie spory huby inaktivuje preto je účinok postreku asi 10 dní. Je veľmi dôležitý jemný postrek rastlín, intenzívny dážď môže zmyť postrek. Prípravok Biobit FC a WP je účinný proti mlynárikovi kapustovému. V súčasnosti sa začína uplatňovať prípravok na báze ďalšieho kmeňa Bacilus thuringiensis tenebrionis proti mandelinke .

Červy ktoré parazitujú na hmyze, často spôsobujú zahynutie svojich hostiteľov a možno ich využiť v biologickom boji.

Roztoče ( Sú v predaji na biologickú ochranu)
Dravý roztoč Phytoseiulus persimilis pôvodom z Chile. Dospelý roztoč je červenooranžový, hruškového tvaru, dlhý cca 0,6 mm teda je len o niečo väčšia ako koriť Silvuška chmeľová. Aj vajíčka s dravého roztoča sú načervenalé a majú oválny tvar, vajíčka silvušiek majú guľovitý tvar. Tri dni po nakladení vajíčok sa liahnu šesť nohé larvy, ktoré sa vyvíjajú v osemnohé nynfy. Pri teplote 25 C vývoj dravých roztočov po dospelosť trvá len 8 dní. V tejto dobe vysaje okolo 10 vajíčok, alebo lariev silvušiek – pri nedostatku potravy dochádza ku kanibalizmu. Počas kladenia vajíčok samičky zdvoj násobia príjem potravy. V skleníku nesmie klesnúť vzdušná vlhkosť pod 60 %. Dravý roztoč sa vysadí v počte 4-8 ks na rastlinu a v priebehu dvoch týždňov je populácia silvušky potlačená. V malých skleníkoch kde sa už nevyskytuje silvuška , môže populácia dravého roztoča vymrieť. Je možné dravého roztoča v prípade potreby skladovať niekoľko dní pri teplote 5-10 C

Dravý roztoč Typhlodromus pyri – kmeň Mikulov Drobný roztoč pleťovobielej farby o veľkosti 0,5-0,7 mm väčšinou sa zdržuje na rube listu okolo hlavných žíl- Prezimujú oplodnené samičky, na jar pri teplotách okolo 10-12 C sa začínajú aktivizovať. Živia sa skupinami roztočov – koriť vyciciavajú, pri nedostatku potravy konzumujú aj peľ burín, spóry húb. Typhlodromus pyri je schopný udržať populáciu Roztoča ovocného, Roztoča chmeľového a Hlávkovca viničného a čiastočne aj Vlnovníka viničového

Parazitická vosička Encarsia formosa pôvodom z tropickej Ameriky. Samička je dlhá 0,6 mm má tmavú hruď a žltý zadoček. Tykadla nohy a krídla sú žlté. Tri larvárne štádiá sa vyvíjajú v larvách Molice skleníkové a Molice tabakovej. Parazitické larvy Molice skleníkovej sú čierne, larvy Molice tabakovej hnedé a neparazitické majú žltobiele sfarbenie. Samičky kladú vajíčka ešte do neparazitických lariev molíc. Vývoj trvá asi 20 dní, po 10 dňoch molice nainfikované vosičkou tmavnú. Pri 21C samičky žijú asi tri týždne a nakladú asi 50-100 vajíčok. Optimálna teplota pre letovú aktivitu a kladenie vajíčok je 17C a 50-70% vlhkosť vzduchu. Vysadzujú sa 3-4 ks/m2 v dvoch termínoch v intervale 8 dní. Po úspešnom zavedení po týždni je až 80% lariev parazitické.

Dravá mšicomorka Aphidoletes aphidimyza . Šedočierne dlhá 2mm. Samci majú nápadne dlhá do zadu stočená tykadla, vajíčka sú lesklo oranžové dlhé 0,3mm. Beznohé larvy sú oranžové. Samičky ktoré žijú len do jedného týždňa nakladú okolo 70 vajíčok v blízkosti kolónií mšic. Z vajíčok sa liahnu mladé larvy za 1-3 dni po kladení. Dravé mšicomorky ochromujú vbodnutím a strieknutím jedu, ktorý pôsobí niekoľko minút. K úplnému vývoju lariev je potrebné vycicať cca 7 dospelých mšic. Larvy posledného instartu padajú na zem a kuklí asi 3cm hlboko v pôde. Pri pokojovej teplote trvá asi 10-14 dní než sa dospelci vyliahnu - prezimujú larvy . Vysadzujú sa 2-5 kukiel /m2. teplota 18-15, vlhkosť vzduchu 70-80% a najmenej 16 hodinové osvetlenie.
Lienka (Coccinella )L. sedembodková C. septempunctata ( Len prirodzený výskyt)

Samička kladie asi 800 vajíčok obvykle v skupinách po 10-30 ks, v blízkosti kolonií mšic. Larvy sa liahnu 7-10 dní a živý sa mšicami, po štvrtom larvárnom stupni cca 4-6 týždňov sa kuklí. Kľudové štádium kukly trvá 5-9 dní a živia sa mšicami lienka dva a sedem bodkované majú jednu generáciu do roka. Lienka štrnásť bodkovaná má dve i viac generácií do roka.