Obsah

Úvod.............................................................................................................................1
1.Metodika práce..................................................................................................2
2.Teoretické východiská.......................................................................................3
2.1Vplyv prostredia a výživy na zdravie človeka.............................................3
2.2Úloha výživy...............................................................................................3
2.3Pravidlá správnej výživy.............................................................................3
2.3.1Pravidlo kvantity..............................................................................3
2.3.2Pravidlo kvality................................................................................4
2.3.3Pravidlo vyváženosti.......................................................................4
2.3.4Pravidlo priemernosti......................................................................4
2.4Zdroje výživy..............................................................................................4
2.4.1Rastlinné produkty..........................................................................4
2.4.1.1Obilniny...............................................................................5
2.4.1.2Suché strukoviny.................................................................5
2.4.1.3Čerstvá zelenina..................................................................5
2.4.1.4Čerstvé ovocie.....................................................................6
2.4.1.5Sušené ovocie, orechy a iné semená..................................6
2.4.1.6Morské a jazerné rastliny.....................................................6
2.4.2Živočíšne produkty...........................................................................6
2.4.2.1Mlieko a mliečne výrobky.....................................................7
2.4.2.2Vajcia a vaječné výrobky.....................................................7
2.4.2.3Mäso a mäsové výrobky......................................................7
2.4.2.4Včelie produkty....................................................................7
2.5Podľa druhu výživy delíme ľudí na 4 typy..................................................7
3.Vlastná práca................................................................................................8-13
Záver..........................................................................................................................14
Bibliografia..................................................................................................................15
Prílohy........................................................................................................................16

Úvod

Hoci je veda o zdravej výžive pomerne mladým odvetvím, ukázalo sa, že existuje len veľmi málo chorôb, ktorým by vhodná strava nevedela zabrániť, alebo ich aspoň liečiť, či zmierniť ich príznaky. Vhodná strava môže pomôcť v boji s cievnymi ochoreniami, artritídou, vie tlmiť stres, liečiť nespavosť a neplodnosť, dodať chýbajúcu energiu...

Tento projekt som vypracovala so zámerom informovať, ako si v niektorých prípadoch môžeme sami pomôcť. Cieľom tohto projektu SOČ je naučiť sa chápať ciele a zámery zdravej výživy, chcem si tiež rozšíriť poznatky v spomínanej oblasti.

1. Metodika práce

Tento projekt nebol vypracovaný len na základe osobných poznatkov a vedomostí jej autorky.

Samotnému písaniu mojej práce predchádzala dlhá príprava. Ako prvé som navštívila knižnicu. V nej som vyhľadala odbornú literatúru od autorov, ktorí sa tematikou zdravej výživy zaoberajú už mnoho rokov a sú celosvetovo uznávanými odborníkmi. Ďalšie informácie týkajúce sa tejto témy som získavala prostredníctvom multimediálnych encyklopédií a internetu, kde som mala na výber z mnohých serverov.

Pri vypracovaní projektu SOČ som využila niekoľko postupov logického myslenia. Snažila som sa venovať myšlienkam, ktoré by mohli zaujať čitateľa a dosiahnuť jeho zamyslenie sa.

2. Teoretické východiská

2.1 Vplyv prosrtedia a výživy na zdravie človeka

Človek je súčasťou živej prírody. Jeho život úzko súvisí s prírodou a závisí od nej. Nesprávna výživa, nedostatok stravy, ale aj nadbytok stravy spôsobujú poruchy zdravia. Človek si musí teda vedome svoj spôsob stravovania usmerňovať. Mal by využívať novšie poznatky z oblasti výživy, technológie prípravy pokrmov a má sa stravovať racionálne (t.j. rozumne). Rozhodne nemôžeme jesť stále len to, kto čo má rád. Pripravená strava má byť nielen chutná, vzhľadná, zdravotne vyhovujúca, ale hlavne zmiešaná, pestrá, ľahko strávitelná, no predovšetkým biologicky hodnotná a energeticky primeraná.

2.2 Úloha výživy

Úlohou výživy je normalizovať všetky životné procesy, zvýšiť výkonnosť imunitného systému, predchádzať ochoreniam, vrátane nádorovým, neaktivovať onkogenézu a v prípade rakovinového ochorenia podporovať obranné a liečebné procesy. Prvým predpokladom zdravia je zdravá výživa, ktorú sme charakterizovali ako výživu odpovedajúcu požiadavkám každého jedinca.

2.3 Pravidlá správnej výživy

2.3.1 Pravidlo kvantity

Množstvo potravy, ktoré denne zjeme, musí dostatočne pokrývať potreby organizmu, pokiaľ ide o energiu a látky nevyhnutné na rast a výživu, či obranu telesných tkanív a orgánov. Správna výživa sa prejaví v bezchybnosti nasledujúcich funkcií tela jedinca v raste, reprodukcii, práci, mentálnej aktivite a v udržovaní telesnej hmotnosti dospelých.

2.3.2 Pravidlo kvality

Režim výživy musí byť komplexný a vo svojej skladbe rozmanitý tak, aby poskytoval organizmu všetky nevyhnutné látky: uhľohydráty (glycidy), tuky (lipidy), bielkoviny (proteíny alebo proteidy), vitamíny, minerály, vodu, rastlinnú vlákninu.

2.3.3 Pravidlo vyváženosti

Množstvo rozmanitých prijímaných energetických látok, ktoré tvoria stravu (uhľohydráty, tuky a bielkoviny), musí byť navzájom v správnom pomere.

Uhľohydráty: musia dodávať 55 až 75% všetkých kalórií. (t.j. 275 až 375 gramov glycidov denne)
Tuky: ich množstvo by nemalo prekročiť 30% všetkých kalórií. (t.j. max. 66 gramov tuku denne)
Bielkoviny: majú dodávať 10 až 15% všetkých potrebných kalórií. (t.j. 50 až 75 gramov bielkovín denne)

2.3.4 Pravidlo primeranosti

Voľba, príprava a množstvo potravy sa musia prispôsobiť telesnej hmotnosti, veku, fyziologickému stavu a druhu práce alebo činnosti.

2.4 Zdroje výživy

2.4.1 Rastlinné produkty

Medzi základné zdroje výživy sa považujú rastlinné výrobky primárnej produkcie. Ich množstvo a štruktúra je neobyčajne pestrá a je získavaná asi z 5000 druhov prírodných a kultivovaných rastlín. Obsahujú všetky látky, ktoré človek potrebuje k svojmu rastu, vývoju a zabezpečujú aktivitu všetkých jeho funkcií.

2.4.1.1 Obilniny

Obilniny zabezpečujú asi 50% energetickej hodnoty a živín výživy veľkej časti populácie. Obilniny ako celok obsahujú dostatočné množstvo bielkovín, sacharidov, malé množstvo tukov a v celozrnných produktoch veľké množstvo vitamínov B-komplexu, minerálnych látok a iných látok s ochrannými funkciami.

Medzi najvýznamnejšie obilniny patrí: pšenica, raž, jačmeň, ovos, ryža, pohanka, proso. Celozrnné obilniny majú veľký liečivý účinok, nepotrebujú žiadne konzervačné účinky, čo je ich veľkou výhodou. Ich konzumácia chráni aj pred rakovinou.

2.4.1.2 Suché strukoviny

Suché strukoviny majú o niečo menej sacharidov, no viac bielkovín. Už 200 gramov strukovín zabezpečí celodennú spotrebu kvalitných bielkovín. Napr. sojové bôby obsahujú všetky esenciálne mastné kyseliny. Medzi najvýznamnejšie sušené strukoviny patrí: fazuľa, hrach, šošovica, bôb, cícer, sója. Sušené strukoviny chránia pred srdcovými chorobami, anémiou, zvýšenou hladinou cukru v krvi, pred niektorými druhmi rakoviny.

2.4.1.3 Čerstvá zelenina

Čerstvá zelenina obsahuje vysoký obsah vody, pomerne nízky obsah bielkovín, tukov a sacharidov, ale vysoký podiel vitamínov, minerálov, čo radí zeleninu medzi nenahraditeľnú súčasť výživy človeka. Účinné sú aj zeleninové čerstvé šťavy. Medzi najvýznamnejšie druhy zeleniny patria: zemiaky, brokolica, kapusta, cibuľa, cvikla, kaleráb, karfiol, kel, mrkva, petržlen, paprika, pór, paradajky, reďkovka, šalát, tekvica, uhorka, zeler... Konzumovanie zeleniny je predpokladom zdravej výživy.

2.4.1.4 Čerstvé ovocie

Ovocie má výsoký obsah vody, resp. ovocných štiav, pomerne vysoký obsah cukrov, organických kyselín, minerálnych látok, vitamínov... Mnohé druhy ovocia majú liečivý účinok. Nezanedbateľný je vysoký podiel vlákniny. Najvýznamnejšie druhy: jablká, hrušky, slivky, broskyne, marhule, čerešne, višne, jahody, maliny, černice, pomaranče, grapefruity...

2.4.1.5 Sušené ovocie, orechy a iné semená

Sušené ovocie má vysoký obsah sacharidov, vrátane vlákniny, ďalej vitamínov (A a B-komprexu), vysoký obsah minerálov. Medzi najvyváženejšie produkty vôbec patria orechy, ktoré majú vysoký obsah minerálov. Vo výžive majú význam najmä olejnaté semená (repkové, sójové, slnečnicové, ľanové), ktoré poskytujú najvýznamnejšie rastlinné oleje a v nich esenciálne kyseliny: linolovú a alfa-linolenovú. Významné je aj makové semeno, ktoré má okrem iného najvyšší obsah vápnika, až 2% v sušine.

2.4.1.6 Morské a jazerné rastliny

Obsahujú až 70% ľahko prístupných bielkovín a až 300-krát viac jódu a skoro 60 minerálnych látok. Znížujú vysoký krvný tlak, liečia artérioslkerózu, alergiu, reumatizmus, nervové poruchy a iné.

2.4.2 Živočíšne produkty

Medzi základné živočíšne produkty patrí mäso, mlieko, vajcia med a ich produkty.

2.4.2.1 Mlieko a mliečne výrobky

Mlieko je základnou potravou všetkých cicavcov, medzi ktorých patrí aj človek. Je zdrojom plnohodnotnej výživy. Žiaľ, mliečne výrobky tolerujú len ľudia s krvnou skupinou B.

2.4.2.2 Vajcia a vaječné výrobky

Vajcia obsahujú veľké množstvo bielkovín, majú vysokú hustotu živín a aktívnych látok potrebných pre vznik života. Okrem iného obsahujú vitamín B12, ktorý je veľmi významný pre cholesterol, ten sa však vyskytuje v takom množstve, že môže spôsobiť zvýšenie jeho hladiny v krvi človeka. Obsahujú aj veľmi kvalitný lecitín, ktorý je významný pre výživu mozgu, nervov, no aj pre tvorbu hormónov.

2.4.2.3 Mäso a mäsové výrobky

V poslednom čase sa začalo uprednostňovať nahrádzanie bravčového mäsa hovädzím, neskôr hydinovým a uprednostnil sa príjem rybích výrobkov, prípadne iných morských živočíchov. Ryby sú vhodné pre ľudí všetkých krvných skupín. V mäsitých výrobkoch sú zastúpené všetký esenciálne aminokyseliny. Výhodou rýb je vysoký obsah vápnika, fosforu, jódu, železa...

2.4.2.4 Včelie produkty

Med, propolis, včelia materská kašička a iné včelie produkty sú neobyčajne energeticky, ochranne aj liečebne účinné. Med patrí k najvýznamnejším sladidlám a zdrojom energie.

2.5 Podľa druhu výživy delíme ľudí na 4 typy:

Mäsožravý typ (karnitrof), rastlinnožravý typ (fytotrof), vegetariánsky typ (vegetarián) a všežravý typ (omnitrof).3. Vlastná práca

Skúmať problematiku zdravej výživy a vzťahu k zdravej výžive nie je problematika jednoduchá, pretože pojmy zaoberajúce sa ňou sú častokrát zložito štrukturované. Zdravá výživa vystupuje ako jeden z najvýznamnejších fenoménov dneška. V tejto práci podávame jeden z pohľadov na túto tematiku – pohľad žiakov Gymnázia Antona Prídavka v Sabinove, žiakov tried kvarta (vek: 13 rokov; dotazník vyplnilo 27 žiakov) a kvinta (vek: 14 rokov; dotazník vyplnilo 33 žiakov).

Analýzou otázky, či žiaci mali raňajky, sme zistili, že v triede kvarta malo raňajky 21 žiakov a bez raňajok bolo 6 žiakov. Podobný výsledok sme získali aj v triede kvinta, kde raňajkovalo 27 žiakov a takislo 6 žiakov bolo bez raňajok. V tabuľke č. 1 vidíme prehľad prvej otázky v percentách.

Otázka č. 1

Mali ste raňajky?

Kvarta Kvinta Spolu
Áno 77,8% 81,8% 80,0%
Nie 22,21% 18,2% 20,0%

Tabuľka č.1

Ďalšia otázka mala za úlohu zistiť, čo žiaci jedli na raňajky. Odpovede boli rôzne, no najčastejšie bolo spomenuté pečivo, čo sa sa stotožňovalo s našou hypotézou. Na druhom mieste boli spomenuté mliečne výrobky, ako aj ovocie.

V poradí tretia otázka zisťovala, či si žiaci myslia, že sú raňajky dôležité. Prehľad odpovedí na túto otázku obsahuje tabuľka č.2.

Otázka č.3

Myslíš si, že raňajky sú dôležité?

Kvarta Kvinta Spolu
Áno 88,9% 93,9% 91,7%
Nie 11,1% 6,1% 8,3%

Tabuľka č.2

„Myslíš si, že ješ priveľa sladkého?“ To je znenie v poradí štvrtej otázky. V kvarte, rovnako ako v kvinte, variant „áno“ uviedlo 15 opýtaných. Prehľad odpovedí na túto otázku mapuje tabuľka č.3.

Otázka č.4

Myslíš si, že ješ priveľa sladkého?

Kvarta Kvinta Spolu
Áno 55,6% 45,5% 50%
Nie 44,4% 54,5% 50%

Tabuľka č.3

Ktoré druhy zeleniny majú žiaci najradšej, prezentuje piata otázka. Žiaci si mali možnosť vybrať viac druhov z nasledovnej zeleniny: mrkva, paradajky, hrášok, kapusta. Mohli tiež uviesť aj inú zeleninu. Na vrchol rebríčka sa dostala v oboch triedach mrkva. Podrobnejšie je táto otázka rozpracovaná v tabuľke č.4.

Otázka č. 5

Obľúbené druhy zeleniny?

Kvarta Kvinta Spolu
Mrkva     17     25    42
Paradajky     16     13    29
Hrášok     14     16    30
Kapusta     11     17    28

Tabuľka č.4

Šiesta otázka zisťovala, ktorú zeleninu žiaci nejedia. Bola to otvorená otázka, preto sa vyskytli rôzne odpovede. Najčastejšie žiaci uvádzali brokolicu, karfiol, ale prekvapujúco aj papriku. Ďalej sa spomínal špenát, kel, cibuľa, fazuľa aj paradajky.

Siedma otázka zisťovala, či žiaci jedia aj surovú zeleninu. Väčšina žiakov potešujúco zaškrtla variant „áno“. Celkovo len piati zo šesťdesiatich žiakov nejedia surovú zeleninu.

Na siedmu otázku nadväzovala otázka č.8. Jej úlohou bolo zistiť, ktoré druhy surovej zeleniny žiaci jedávajú. V tabuľke č.5 sú uvedené najčastejšie zaškrtnuté druhy zeleniny, pričom medzi ďalšie druhy zeleniny, ktoré nedosahovali výraznejšie percento patrí: repa, špenát a karfiol.

Otázka č.8

Kvarta Kvinta Spolu
Mrkva    20    28    48
Zelená paprika    18    20    38
Šalát    16    11    27

Tabuľka č.5

Otázka č.9 zisťovala, či žiaci jedia surovú zeleninu aj na desiatu. Častejšie sa vyskytovala odpoveď „nie“. V triede kvarta šestnásťkrát a v triede kvinta osemnásťkrát.

Veľmi širokou a pri vyhodnocovaní prácnou otázkou sa javila otázka číslo 10. Jej úlohou bolo zistiť, koľkokrát denne jedia žiaci surovú zeleninu. Žiaci si mali možnosť vybrať z možností nula, raz, dvakrát, trikrát, štyri a viackrát. Najčastejšie žiaci uviedli, že surovú zeleninu jedia raz alebo dvakrát, prekvapujúco sa našli aj takí, ktorí jedia surovú zeleninu aj častejšie ako štyrikrát denne. Počty žiakov, ktoré prislúchajú k daným možnostiam, sú uvedené v tabuľke číslo 6.

Otázka č. 10

Koľkokrát denne ješ zeleninu?

Kvarta Kvinta
0     1    3
1    14     8
2     6    10
3     5     8
4 a viac     1     4

Tabuľka č.6

Z prieskumu jednoznačne vyplýva, že žiaci majú radi ovocie, čo dokazujú aj odpovede na otázku č.11. Na otázku odpovedal len jeden žiak variantom „nie“, čo znamená, že nemá rád ovocie. Zvyšných 59 žiakov odpovedalo na otázku kladne.

Ďalšia otázka zisťovala najobľúbenejšie druhy ovocia. Odpovede sa stotožňujú s našou hypotézou. Na prvom mieste sa umiestnili jablká, tesne za nimi banány a na tretom mieste boli hrušky. Žiaci často uvádzali aj pomaranče, broskyne či kiwi.

Otázka č.13 zisťovala, či žiaci jedia ovocie aj na raňajky. Odpovede sa vyskytli rôzne, no častejšie frekventovaný bol variant „nie“.

Najšastejšie žiaci jedia ovocie na desiatu, čoho dôkazom sú odpovede na štrnástu otázku, ktorej prehľad sa nachádza v tabuľke č.7. Žiaci mohli zaškrtnúť viac možností.

Otázka č. 14

Kedy ješ čerstvé ovocie?

		Kvarta	Kvinta
Na obed	Áno	8	12
	Nie	19	21
Na desiatu	Áno	18	23
	Nie	9	10
Ako dezert	Áno	18	18
	Nie	9	15

Tabuľka č.7

Podobná otázke č.10 je pätnásta otázka, tá je však zameraná na to, koľkokrát denne žiaci jedia čerstvé ovocie. Otázka je zhodnotená formou tabuľky. (tabuľka č.8)

Otázka č. 15

Koľkokrát denne ješ ovocie?

	Kvarta	Kvinta
0	0	1
1	7	7
2	11	10
3	4	8
4 a viac	5	7

Tabuľka č.8

Šestnásta otázka je otvorená a zisťuje, aké ovocné šťavy žiaci najčastejšie pijú. Na prvých dvoch priečkach sa umiestnili pomarančové a jablkové šťavy, ďalej to bola grapefruitová štava, tiež hrušková a jahodová.

Aký chlieb jedia žiaci najčastejšie? Odpoveď na túto otázku nájdeme v tabuľke č.9.

Otázka č. 17

Druh chleba?

	Kvarta	Kvinta
Biely	13	7
Tmavý	14	21
Ražný	5	2
Celozrnný	1	3

Tabuľka č.9

Osemnásta otázka zisťovala, či už žiaci okúsili celozrnný chlieb. V triede kvarta odpovedalo na otázku kladne 23 žiakov, záporne 4 žiaci. V kvinte vybralo možnosť „áno“ 27 žiakov a „nie“ 6 žiakov.

Devätnásta otázka mala za úlohu zistiť, koľkokrát denne pijú deti mlieko. Najčastejšie sme sa stretli s odpoveďou dvakrát. Prekvapujúce je zistenie, že jedna pätina opýtaných ľudí mlieko nepije vôbec.

Výsledkom otázky č. 20 je, že v triede kvarta pije 17 žiakov mlieko na raňajky, pričom v triede kvinta sú to 2/3.

Analýzujúc odpovede na otázku č. 21 sme zistili, že žiaci najčastejšie majú múčne desiate. Ako druhý variant sa najčastejšie vyskytoval variant, ktorý žiaci celkovo uviedli 22-krát, ovocie.

Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že žiaci tried kvarta a kvinta najčastejšie pijú vodu, čaj a ovocné šťavy. Najnižšie percento reprezentuje v tejto otázke káva, 1,7%.
Myslia si žiaci, že nápoje, ktoré pijú a desiate, ktoré jedia sú zdravé? K tomuto sa mali možnosť vyjadriť v otázke č.23. Výsledky sú zobrazené v tabuľke č.10.

Otázka č. 23

Myslíš,že strava, ktorú prijímaš, je zdravá?

KvartaKvintaSpolu

	Kvarta	Kvinta	Spolu
Áno	88,9%	81,9%	85%
Nie	11,1%	18,1%	15%

Tabuľka č.10
Vyhodnotením otázky č.24 sme zistili, že len jedna tretina žiakov si pripravuje desiate sama.

Zaverečná otázka bola otvorená a jej cieľom bolo zistiť jeden druh dobrej desiatej, ktorú žiaci jedávajú. Odpovede sa stotožňujú s naším predpokladom. Väčšina uviedla pečivo, mliečne výrobky, ovocie, zeleninu, ale aj údené mäsové výrobky.Záver

Málokto tuší, že vysoká úmrtnosť na infarkt, mozgovú porážku a rakovinu je v priamej súvislosti s dnešnými nevhodnými stravovacími zvyklosťami. Keby sme si však prestali nevhodnou stravou škodiť, mohli by sme sa dožiť vyššieho priemerného veku. Choroby nie sú ranami osudu, ale spôsobujeme si ich takmer nevedome sami.

Úlohou tohto projektu bolo naučiť sa chápať zámery zdravej výživy. Stanovené ciele sme splnili. Priaznivé výsledky sme zistili pri skúmaní stravy mladých ľudí. Takmer všetci majú radi ovocie a zeleninu, vačšina tiež pije rada mlieko, ktoré je pre organizmus veľmi potrebné. Súčasne sa potvrdil aj predpoklad, že mladí ľudia si uvedomujú dôležitosť zdravého stravovania, aj keď to v mnohých prípadoch porušujú. Z prieskumu vyplýva, že deti majú záujem stravovať sa zdravo, ich strava však často závisí od rodičov.

Bibliografia:

Prílohy:

1. Dotazník – Zdravé stravovacie návyky

ZDRAVÉ STRAVOVACIE NÁVYKY (Dotazník o výžive)

1. Mal/a si raňajky? Áno Nie

2. Čo si mal na raňajky?

obilniny
vajíčka
palacinky
ovocie
iné......................................

3. Myslíš si, že raňajky sú dôležité? Áno Nie

4. Myslíš si, že ješ priveľa sladkého? Áno Nie

5. Ktoré sú tvoje obľúbené druhy zeleniny?

mrkva
kapusta
paradajky
hrášok
iné......................................

6. Ktorú zeleninu neješ?
............................................................................................................................

7. Ješ surovú zeleninu? Áno Nie

8. Ktoré druhy surovej zeleniny ješ?

mrkvu
repu
špenát
šalát
karfiol
zelenú papriku
iné.......................................

9. Ješ zeleninu na desiatu? Áno Nie

10. Koľkokrát denne ješ zeleninu?

0
1
2
3
4 alebo viac

11. Máš rád ovocie? Áno Nie

12. Ktoré je tvoje obľúbené ovocie?

jablká
hrušky
banány
pomaranče
iné.........................................

13. Ješ na raňajky ovocie? Áno Nie

14. Ješ na obed čerstvé ovocie? Áno Nie
na desiatu? Áno Nie
ako dezert? Áno Nie

15. Koľkokrát denne ješ čerstvé ovocie?

0
1
2
3
4 alebo viac

16. Aké ovocné šťavy piješ?
...............................................................................................................................

17. Aký druh chleba ješ najčastejsie?

biely
tmavý
ražný
iný........................................

18. Už si okúsil celozrnný chlieb? Áno Nie

19. Koľkokrát denne piješ mlieko?

0
1
2
3
4 alebo viac

20. Piješ mlieko aj na raňajky? Áno Nie

21. Akú desiatu ješ najčastejšie?

syr
cukríky
oriešky
zeleninu
ovocie
múčne

22. Čo najčastejšie piješ?

sódu
čaj
ovocnú šťavu
kávu
mlieko
vodu
iné.......................................

23. Myslíš, že desiate, ktoré ješ, a nápoje, ktoré piješ sú zdravé? Áno Nie

24. Pripravuješ si desiate sám? Áno Nie

25. Vymenuj jeden druh dobrej desiatej, ktorú jedávaš.
.................................................................................................................................

Vek:...................

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk