Majú totiž mohutný svalnatý chvost, ktorý im umožňuje plávať ďaleko na more a potápať sa do hĺbky až 11 metrov.

Pozorovanie plazov podporilo Darwinove závery, ku ktorým dospel pri štúdiu bohatej fauny, najmä mnohých druhov strnádkovitých vtákov, označovaných ako

,, Darwinové pinky " alebo tiež pinkavky. Práve tie ho priviedli ku kľúču, ktorý odomkol záhadu evolúcie, spočívajúcu v prirodzenom výbere, čiže prežití najschopnejšieho. Darwin správne vytušil, že ,, .. z pôvodne malého počtu druhov vtákov .. sa jeden druh vydelil a prispôsobil sa rozmanitým prostrediam ". Pinky sú na Galapágoch jediným druhom suchozemských vtákov; keďže sa tu nestretli s konkurenciu ani s predátormi, vyvinuli sa tak, aby mohli obsadiť všetky prostredia. Na každom ostrove sa v každej populácii vyvinuli také znaky, ktoré najlepšie zabezpečovali prežitie. Tieto výhodné znaky vtáky odovzdali ďalšej generácii a jedinec, ktorý sa neprispôsobil vyhynul. Pravda, rozmanitosť druhov sa na Galapágoch netýka len piniek, korytnačiek a leguánov, ale množstvo ju pozorovať aj u mäkkýšov , morských vtákov a jašteričiek - ich populácie sú na každom ostrove iné a rozdiely sú jasne rozpoznateľné. Táto skutočnosť, poznamenal si Darwin so denníka, ,,ma napĺňa úžasom ". Geniálny Darwin z týchto poznatkov vytvoril dosiaľ neprekonanú hypotézu, ako svet živej prírody funguje.