Louis Pasteur životopis

Louis Pasteur, zakladateľ vedy o zdraví

Hoci nebol lekár, stal sa francúzsky chemik a mikrobiológ Louis Pasteur (1822 – 1895) nesporným velikánom moderného lekárstva. Oslavovaný bol uz za zivota, ale po smrti zacal byt tento hrdina vedy za svoju priekopnícku cinnost na poli bakteriológie vzývaný takmer ako svätec. Jeho zdanlivá jednoduchost, oddanost rodinným hodnotám a horlivé vlastenectvo skrývali pálcivú ctiziadostivost. Nakoniec sa stal významnou verejnou osobnostou, ktorej meno nesú ulice a námestia po celom Francúzsku.
Hoci pochádzal z pomerne skromných pomerov, dostal sa na slávnu parízsku Úcole normale supérieure, kde študoval chémiu. Ako mladý vedec skúmal, preco sa kazí víno a pivo a preco mlieko kysne. Aby tomu zabránil, vyvinul chemický proces ich zahrievania, ktorý je dnes známy ako pasterizácia. Výskum kvasenia ho po mnohých zlozitých pokusoch priviedol az k odmietnutiu tradicnej teórie samooplodnenia a k presvedceniu o všadeprítomnosti mikroorganizmov, mikróbov a baktérií, ktoré ovplyvnujú zivé organizmy. Dalším Pasteurovým krokom bola aplikácia týchto biologických postulátov v medicíne. Dospel k presvedceniu, ze mnohé choroby spôsobujú infekcie neviditelnými baktériami, a dokázal, ze imunitu voci nim mozno získat tak, ze sa postihnutý organizmus naockuje oslabeným pôvodcom choroby. Najprv sa Pasteur zaoberal chorobami zvierat. V slávnom pokuse so snetou slezinnou, ktorý uskutocnil roku 1881 na jednom gazdovstve juzne od Paríza, kontrolná skupina oviec, ktorá ockovanie vakcínou sneti slezinnej nedostala, uhynula, zatial co všetky ostatné prezili. VÍTAZSTVO NAD CHOROBOU

Najuzastnejší úspech však Pasteur dosiahol vo výskume besnoty, vtedy beznej a smrtelnej choroby. 6. Júla 1885 k nemu priviedli Josepha Meistera, chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu, na ktorej práve pracoval, a chlapec neochorel. Vakcína sa coskoro zacala pouzívat, ukázala sa ako úspešná a rýchlo sa rozšírila po celom svete. Mikrobiológ sa stal národným hrdinom a penazné príspevky na jeho skvelé laboratórium v Parízi – Pasteurov inštitút – sa len hrnuli.


Pasteur je zakladelom bakteriológie ako praktickej vedy. Z teoretickej stránky sa mu vyrovnal Nemec Robert Koch(1843 – 1910). Po stárociach zmätených špekulácií sa konecne dokázalo, ze infekcné a nákazlivé choroby spôsobujú zivé mikroorganizmy. Coskoro boli vyvinuté úcinné vakcíny aj proti nebezpecným ochoreniam, ako je
záškrt a cholera.

Vývoj liekov, ktoré by baktérie znicili (revolúcia v podobe antibiotík), musel však pockat az do 40. rokov 20. storocia, kde sa začal používať penicilín.