Ropa

– je zmes plynných, kvapalných a tuhých uhľovodíkov, v malom množstve obsahuje sírne, dusíkaté a kyslíkaté látky, soľ, piesok, vodu a hlinu. V minulosti sa z nej vyrábal petrolej, neskôr mastiace oleje a benzín. Ropa sa ťaží v Iráne, Kuvajte, Iraku, S. Arábii, USA, Mexiku atď. V minulosti sa ropa k nám dovážala v cisternách vlakmi, čo bola dosť drahá záležitosť, v súčasnosti sa dopravuje ropovodmi.

Vlastnosti ropy:

- ropa je tmavohnedá až čierna kvapalina s hustotou 800 – 1000 kg.m-3,
- vo vode je nerozpustná, rozpúšťa sa v sulfide uhličitom, benzéne alebo v chloroforme, jej teplota tuhnutia môže byť až 15 oC,
- ropa vznikla na základe organickej teórie, podľa ktorej sa vytvorila zo zvyškov vodných organizmov, ktoré podliehali hnilobným procesom a vytvorili sapropel – hnilobný kal.

Elementárne zloženie ropy:

C 80 – 88%
H 10 – 15% + parfíny, alkány, alkoholy, fenoly, živice
O2, S, N 0,1 – 6%

Ropa po vyťažení obsahuje mnoho nečistôt, preto sa pred technologickým spracovaním prečisťuje nasledovnými spôsobmi:

1.mechanické čistenie (oddeľovanie za tepla) – ropa sa zohrieva na 70 – 100 oC, premieša sa s horúcou vodou, do ktorej tieto nečistoty prejdú. Napokon sa vrstva ropy a vody oddelí usadením.
2.chemické čistenie – používa sa na lepšie oddelenie emulzie ropa - voda pomocou deemulgátorov (CaCl 2, síran sodný, alkohol, kyselina sírová),
3.elektrické čistenie – je najúčinnejšie (ide o odvodňovanie a odsoľovanie ropy v elektrických dehydrátoroch sa pôsobenia striedavého elektrického prúdu), spočíva v oddelení vody od ropnej časti pôsobením elektrického poľa, kedy presolená voda s nečistotami klesá ku dnu a následne sa vypúšťa.
4.iné metódy ako napr. odsoľovanie cez sklennú vatu alebo odstreďovanie.

Po prečistení sa ropa nechá stabilizovať (aby sa odstránili najľahšie plynové podiely) a následne sa DESTILUJE. V súčasnosti sa využíva trojvežová rúrková destilácia – pracuje v troch stupňoch (v 1. veži pri atmosférickom tlaku – atmosférická veža, v 2. veži pri zníženom tlaku – vákuová veža a v 3. veži sa odparuje – odparovacia veža). Všetky rúry (veže) sú pospájané do tzv. hada.

Ropa sa začne zahrievať pri teplote 270 oC a vstupuje do 1. atmosférickej veže, kde sa odparia ľahšie podiely, ktoré sa v tejto veži rozdestilujú na frakcie - benzín, petrolej a plynový olej – atmosférická destilácia. Vzniká nám tiež destilčný zvyšok – mazut, ktorý sa môže využívať priamo ako ťažký vykurovací olej. Asi ¼ mazutu sa však ďalej destiluje pri zníženom tlaku v 2. veži – vákuová destilácia, pričom sa znižuje teplota varu látok. Získame tak ďalšie destilačné frakcie – olejové destiláty (ľahké, stredné a ťažké oleje), ktoré sa využívajú na výrobu mazacích olejov.

Destilačné zvyšky z vákuovej destilácie mazutu majú charakter asfaltov. Sú to vysokomolekulové látky, koloidne disperzného charakteru, ktoré vznikajú z ropných živíc a po zahriatí sa dostávajú do plastického stavu, ochladením zase tuhnú. Využívajú sa pri asfaltovaní vozoviek, používajú sa ako vodotesné nátery materiálu, potrubí atď.

Treťou vežou následne odchádza vodná para a pary plynového oleja.

Jedným z produktov spracovania ropy je benzín, ktorý sa hodnotí na základe destilačnej krivky, hustoty a obsahu sírnych zlúčenín. Dôležitým ukazovateľom benzínu je oktánové číslo, ktoré vyjadruje schopnosť paliva pôsobiť na klepanie motora. Táto hodnota sa pohybuje v rozmedzí 70 – 100. Benzín sa využíva v zažíhacích spaľovacích motoroch.

Vo vznetových spaľovacích motoroch sa využíva ďalší produkt spracovania ropy – nafta. Jej frakcie sa pohybujú s teplotou varu okolo 170 – 370 oC. Prúdové motory (lietadlá) využívajú frakcie ropy s teplotou 100 – 280 oC, frakcia musí byť viskózna s teplotou tuhnutia pri –60 oC.