Rafinácia ropných produktov

Jej úlohou je odstrániť z ropných produktov nežiadúce nečistoty, ktoré zhoršujú ich kvalitu (vzhľad, farba, zápach), alebo ňou môžeme zlepšiť ich vlastnosti.

Poznáme niekoľko druhov rafinácií:

1.rafinácia H2SO4 - ropný produkt napustíme do nádrže, kam pridáme kyselinu, obsah premiešame a necháme stáť. Na dne nádrže (agitátora) sa usadia vylúčené látky (kyslý gudron), ktoré sa vypustia otvorom na dne nádoby.

2.rafinácia adsorbentmi – uskutočňuje sa v plynnom alebo kvapalnom skupenstve bieliacou hlinkou, ktorá zachytáva na svojom povrchu živičné a asfaltové látky z oleja.

3.rafinácia selektívnymi rozpúšťadlami – k ropnej frakcii sa pridáva rozpúšťadlo (fenol, furán), čím vzniknú dve kvapalné vrstvy - vyčistený produkt a nečistoty rozpustené v rozpúšťadle.

4.hydrorafinácia - spočíva v katalytickom rozklade sírnych zlúčenín (nachádzajú sa v benzíne i petroleji) na sulfán a následnej hydrogenácií na uhľovodíky za prítomnosti katalyzátora (napr. kobalt, molybdén).

Medzi dôležité produkty rafinácie olejových destilátov patria mazacie oleje, ktoré zmenšujú trenie medzi dotýkajúcimi sa telesami a odvádzajú z trecích plôch teplo. Sú zložené zo zmesí alkylovaných cykloalkánov až polycykloalkánov a polyaromátov. Mazivá nesmú obsahovať nestabilné alebo korozívne látky. Na zlepšenie ich vlastností sa do nich pridávajú rôzne prísady – aditíva (grafit, MnO3).

Chemické spracovanie ropy – KRAKOVANIE

Podstatou krakovania je štiepenie dlhých uhľovodíkových reťazcov na kratšie. (C14 H30 ––> C7 H10 + C7 H14 + ...).

Typy krakovania:

tepelné krakovanie – uskutočňuje sa zahrievaním uhľovodíkov vo frakciách, krakuje sa mazut, plynový olej a petrolej,
katalytické krakovanie – najbežnejší spôsob, pri teplote 500 0C a tlaku do 150 kPa, vyznačuje sa zvýšenou reakčnou rýchlosťou,
hydrogenačné krakovanie – prebieha pri zvýšenom tlaku a v prítomnosti vodíka, podstatou je katalytické štiepenie vyšších podielov na nižšie s vyššími výťažkami,
katalytické reformovanie benzínov – týmto spôsobom vznikajú vysokooktánové benzíny.

Spracovanie zemného plynu

Hlavnou zložkou zemného plynu je metán (75 – 98%), ďalej obsahuje etán, propán, bután, oxid uhličitý, N2 , H2 S a niekedy aj hélium. Ak je metán v zemnom plyne obsiahnutý nad 75%, takýto zemný plyn nazývame suchý (chudobný) zemný plyn. Ak obsahuje väčšie množstvo uhľovodíkov, nazýva sa mokrý (bohatý) zemný plyn.

Zemný plyn tiež obsahuje nežiadúce nečistoty, ktoré sa do neho dostali pri ťažení, preto ich treba odstrániť – stlačením, ochladením, absorpcoiu alebo adsorpciou na aktívnom uhlí.

Suchý zemný plyn sa využíva namiesto svietiplynu, ako pohonné látky sa využívajú propán a bután, ktoré sa získavajú pri čistení zemného plynu. Uskladňujú sa do oceľových fliaš označených červenou farbou.

Vplyv spracovania ropy a zemného plynu na životné prostredie

Petrochémia patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Znečisťuje nielen atmosféru, ale aj hydrosféru. Do odpadových vôd sa tak dostávajú fenoly, ktoré počas chlórovania vody spôsobujú silný zápach vody. Najväčšie nebezpečenstvo pre hydrosféru predstavuje únik ropy na veľkých vodných plochách (moria) rôznymi haváriami ropných tankerov. Ropa tým zničí všetko živé v mieste havárie a taktiež naruší planktón. Spolu s ropu sa do vody dostávajú aj fenoly, detergenty a iné škodliviny.

Ďalším znečisťovateľom sú ja petrolejové frakcie a plynové oleje, ktoré majú nízku viskozitu a ľahko presakujú pôdou, čí sa dostávajú do podzemných vôd a znehodnocujú nielen ju, ale aj samotnú pôdu.