Narodil sa ako syn vidieckeho kováča Alessandra Mussoliniho v dedine Dovia pri meste Forli. Otca v jeho anarchistickej kariére nenasledoval a v roku 1901 sa stal učiteľom. O rok neskôr začal zarábať vo Švajčiarsku ako novinár a redaktor. V tom istom roku vstúpil do socialistickej strany. Vo Švajčiarsku, kde ho ovplyvnili teórie Nietzscheho, Bergsona a Sorela, žil do roku 1904. Potom vo vlasti absolvoval vojenskú službu. V rokoch 1902 – 1904 bol veľmi aktívny v socialistickej strane – vydával socialistický časopis, bol riaditeľom ústredného orgánu socialistickej strany Avanti. V roku 1914 bol zo strany vylúčený. Z politickej scény však nezmizol a od začiatku I. svetovej vojny presadzoval vstup Talianska do konfliktu a ako správny vodca vo vojne sám v rokoch 1915 – 1917 bojoval. Roku 1919 založil militantnú protirevolučnú a teroristickú organizáciu Fasci di Combattimento, ktorá sa v roku 1921 premenila na fašistickú stranu. Vytýčil ideu obnovy rímskeho impéria. Roku 1922 zinscenoval „pochod na Rím“, t.j. štátny prevrat a zaviedol diktátorský režim. V roku 1928 bola formálne zostavená Veľká fašistická rada. Od roku 1926 vystupuje ako neobmedzený vodca – duce (čítaj - duče)
Vo všetkých štátoch , ktoré predtým viedli vojnu, sa ľuďom žilo veľmi ťažko. Zbrojárske továrne stratili objednávky a začali prepúšťať, muži sa vracali z frontov a nenašli zamestnanie. Vlády tlačili stále nové peniaze, čím všetok tovar veľmi zdražel a peniaze strácali hodnotu. Podpory v nezamestnanosti a v chorobe ešte neexistovali. Jednoduchí ľudia začali strácať trpezlivosť, vychádzali do ulíc, usporadúvali verejné zhromaždenia a žiadali nápravu. Takáto situácia bola aj v Taliansku. Hoci patrilo k víťaznej Dohode, v krajine nevládla spokojnosť. Nacionalisti dávali otvorene najavo nesúhlas s malými územnými ziskami. Objavili sa hospodárske ťažkosti. Mnohí politici sa snažili získať pod svoj vplyv nespokojných Talianov tým, že im núkali rôzne recepty na nápravu. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti svojmu novému susedovi – Juhoslávii a odňala mu územie, na ktorom žili aj Taliani. Socialisti zase organizovali robotnícke štrajky, aby podnikateľov prinútili zvýšiť mzdy. Ani jedni, ani druhí však nemali úspech.
Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussolini, muž, ktorý sa chcel za každú cenu dostať do vysokej politiky.