Slovania
- mali osídlenú veľkú časť Európy
- postupne sa rozdelili na J, V a Z (severní, strední) Slovanov
5.-6. stor. – sťahovanie národov (mongolské kmene)
JUŽNÍ SLOVANIA
- Balkán, Dalmácia, Istria
- dnešní Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari
Bulharský štát
– spojením slovenského kmeňového zväzu s turkotatárskymi kočovnými Bulharmi
- úspešné výboje a veľký územní rozsah, jeden z najmocnejších štátov vtedajšej Európy
- najvýznamnejší panovník: chán Krum (803-814)
- zvíťazil nad Avarmi – definitívny koniec Avarov
- Krumovi nástupcovia: syn Omurtag (814-831)
Omuratgov vnuk Persian (836-852)
- chán Boris (852-889) – začal presadzovať kresťanstvo
- 865 sa nechal pokrstiť ako Michal
- chán Simeon (893-927) – štát dosiahol najväčší územný rozsah
- 917 – vyhlásil sa za cára Bulharov Romejov
- najvyšší správca bulharskej cirkvi bol nezávislí od patriarchu v Konštantinopole
- žiaci Kliment a Naum priniesli z Veľkej Moravy hlaholiku (zdokonalili ju – cyrilika)
894 – cyrilika oficiálny štátny jazyk
- po Simeonovej smrti štát upadá a byzantský cisár Basileos II. Bulharobijca porazil Bulharsko – 1018
VÝCHODNÍ SLOVANIA
- pri riekach Bugu, Dnester, Dneper, horná Volga, dolný Dunaj
- dnešní Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
Kyjevská Rus
- najstarší rannofeudálny štátny útvar východných Slovanov
- na obchodnej ceste zo Škandinávie do Konštantínopola ležali obchodné strediská Kyjev a Novgorod
v 9. stror.- ľudia, ktorí chodili touto cestou – Variagovia (Varagnoi) – boli veľmi výbojní
830 – knieža Rurik viedol skupinu Variagov a zmocnil sa Novgorodu
850 – časť družiny sa odtrhla a zmocnila Kyjeva
- vznikli dve osobitné kniežatstvá
882 – novgorodský knieža Oleg ( z rodu Rurikovcov) ovládol Kyjev = nový štát Rus
- malý počet Variagov splynul so Slovanmi
988 – kyjevský knieža Vladimír prijal kresťanstvo ( z Byzancie)
- Rus dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou – metropolitom
- knieža Jaroslav Múdry (1019-1054) – Rus mala najväčšiu moc
- podporoval kresťanstvo
- dal zostaviť zbierku obyčajového práva – Ruská pravda
- po smrti kniežaťa Vladimíra Monomacha (113-1125) sa Rus rozčlenila na kniežatstvá
1240 – nájazd Tatárov (Mongolov), rozpad Kyjevskej Rusi
- vytvorili tu nový štát – Zlatá Horda Moskovské veľkokniežatstvo
- kvôli vpádu Mongolov (Tatarov) sa oneskorilo vo svojom vývoji
- bojovalo so Zlatou hordou (štát)
- vládca Ivan I. Kalita (t.j. Mešec 1325-1340)
- dosiahol, že vladimírsko-suzdaľský stolec ostal natrvalo v Moskve
- mal právo vyberať dane pre Mongolov od ostatných ruských kniežat
- spory prešli do otvoreného boja
1380 – veľkoknieža Dimitrij Donský porazil Mongolov v bitke na Kulikovom poli
- oslobodenie dokončil veľkoknieža Ivan III. (1462-1505)
- spojil Novgorodské a Tverské kniežatstvo s Moskovským veľkokniežatstvom a roku 1840 odmietol platiť dane Zlatej horde
- začal sa budovať jednotný štát
- I. panovník – cár Ivan IV. Hrozný (1533-1548) ( v Moskve založil I. kníhtlačiareň)
- zavraždil svojho syna v návale hnevu
- pozdvihol Rusko zo zaostalosti
- prijal titul I. cára
- používal tvrdé prostriedky proti ruskej šľachte - bojarom
SEVERNÍ SLOVANIA
- dnešní Poliaci
Poľský štát – vznik okolo 9. Stor.
- zjednotením kmeňov: Poľania (od tohto kmeňa si prebrali názov), Pomorania, Vislania, Mazoviania, Kujavania, Slezania
- panovník Mešek I. (962-992) z rodu Piastovcov
- položil základy Poľského štátu
- nástupcom bol jeho syn Boleslav Chrabrý (992-1025) – najvýznamnejší panovník
- úspešná expanzívna politika (ovládol časť Čiech, Slovenska, na istý čas Kyjev)
- donútený podpísať Budišínsky mier (vzdal sa väčšiny svojich územných ziskov v Čechách a Uhorsku)
- vnútorná stabilita štátu, efektívna štátna správa
- hradská sústava (hrad – správne stredisko určitého územia)
1024 alebo 1025 získal kráľovskú korunu (sídlom a centrom sa stal Krakov)
- po jeho smrti štát upadal až poslední Piastovci (Kazimír Veľký) znova vybudovali jednotný štát
STREDNÍ SLOVANIA
- stred Európy
- dnešní Česi a Slováci
Český štát
- v posledných rokoch trvania Veľkomoravskej ríše – Český štát Přemyslovcov (spojili Čechy do jedného štátneho celku s centrom v Prahe)
- zaužívaná hradská sústava (knieža vlastník všetkej pôdy a postupne ju dával ako léno družine – domonikál, alebo obciam – rustikál)
973 – v Prahe sa zriadilo biskupstvo podriadené mohučskému arcibiskupovi
- český knieža sv. Václav
- 1. pražský biskup sv. Vojtech
- kresťania zápasili s pohanmi, preto Vojtech dvakrát opustil vlasť a nakoniec zomrel ako mučeník
˝ 12.stor. – českí panovníci – králi
- Přemysl Otakar II. (1253-1278)
Václav II. (1278-1305)
Karol IV. (1346-1378) – z rodu Luxemburgovcov
- zriadil univerzitu v Prahe, most cez Vltavu
husitské hnutie – vyvrcholilo upálením Jána Hussa - 1415
- nepodarilo sa ho zastaviť ani 5-timi križiackymi výpravami
- až 1434 po bitke pri Lipanoch sa situácia upokojila
- českým kráľom – Žigmund Luxemburský
- Albrecht Habsburský
- Ladislav Pohrobok (v čase nedospelosti vládol Juraj Poděbradský)
- bol súčasne českým aj uhorským kráľom
- Juraj Poděbradský
Veľká Morava
Avari – v 6. stor. prichádzajú do Karpatskej kotliny
- ázijsko-mongolské kočovné kmene, silní a vysokí
- vynikali bojovnosťou a rýchlosťou, väčšinou sečné zbrane
- ohrozovali krajiny žijúce usadlým spôsobom života + Franskú ríšu
Slovania už boli v Karpatskej doline a tak bojujú o územia – konflikty
- najskôr neúspešne
- Avari nevedeli obrábať pôdu, preto Slovanom kradli ženy a úrodu
- befulci – označenie pre Slovákov, ktorých uväznili Avari a donútili ich vstúpiť do armády na najnebezpečnejšom 1. štíte
Fredegarova kronika – pramenný materiál, kde sa spomína meno Sama, ktorý si získal dôveru Slovanov (mal 12 manželiek, z každého kmeňa jednu)
- pod jeho vedením Slováci veľmi účinne bojovali proti Avarom
- Samova ríša – kmeňový zväz (623-658)
- územie: Slovensko, Čechy, Morava, Rakúsko, Bavorsko
- Vogastisburg – dôležité centrum (doteraz sa nevie, kde ležal)
9. stor. – formovanie dvoch kniežatstiev
a) Nitrianske – Nitra, Pribina
b) Moravské – Velehrad-Mikulčice, Mojmír
833 – Mojmír obsadil Nitranske kniežatstvo = základ Veľkej Moravy
Veľkomoravské kniežatá – Mojmír (833-846)
Rastislav (846-870)
- príchod Konštantína a Metoda
Svätopluk (871-894)
- obdobie jeho vlády: obdobie Veľkomoravskej ríše
- viedol výbojnú politiku a rozšíril územie ríše
- údajne mal troch synov: Mojmír II.
Svätopluk II.
Predslav (otázne, či žil)
Mojmír II. (894-906)
Príčiny rozpadu VM: vnútorné boje – nezhody medzi synmi
Vonkajšie boje – vpády Maďarov
Pramenné materiály: Fredegarova kronika
O spravovaní ríše (Konštantín Porfyrogenetos)
Kyjevské listy
Život Konštantína ( asi napísané Gorazdom)
Fuldské anály ( ˝ 9.stor.)
Bula pápeža Jána VIII. – Industriae Tuae
Náleziská: Staré mesto, Mikulčice, Bratislava, Nitra, Devín, Pobedín, Ducové (pri Piešťanoch)
Význam: - naši predkovia – Slovieni, Moravania – utvorili v stredoeurópskom priestore 1. rannofeudálny štátny útvar, z ktorého čerpali ďalšie slovienske národy
- prijatie kresťanstva, vytvorenie kresťanskej kultúry (hlaholika) a vzdelanosti (teologická škola)
- architektonické náleziská (kostolíky, hradiská)
- veľmi vyspelé šperkárstvo + drotárstvo
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stredovek
Dátum pridania: | 08.04.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Dadulka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 619 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 11.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 18m 30s |
Pomalé čítanie: | 27m 45s |