Stredovek
- medziobdobie od antiky po renesanciu (ktorá antiku znovuobjavila) 1469 – prvý krát sa použil pojem stredovek talianskymi humanistami (použil ho pápežský knihovník – Giovanni Andrea) 18. stor. – dostáva sa do povedomia trvá od 5.-7. stor. po 1492 – objavenie Ameriky 1517 – reformácia Martina Lutera – náboženské hľadisko 1460 – Anglická buržoázna revolúcia – ekonomické hľadisko (nástup kapitalistickej výroby) 1789 – Veľká francúzska buržoázna revolúcia 1453 – dobytie Konštantínopola 1848 – u nás na Slovensku - delíme ho na : 1. ranný (5.-7.stor. - 12.stor.) - včasný - najvyspelejšie štáty: Itália, Gália, Hispánia, Panónia 2. rozvitý (12.stor. - ˝ 15.stor.) - vrcholný - morová epidémia 3. neskorý ( ˝ 15.stor. - ˝ 17.stor.) - neskorý - medievalistika – historická disciplína zaoberajúca sa štúdiom stredoveku - je to obdobie nového spoločensko-ekonomického systému: FEUDALIZMUS (pojem označujúci spoločensko-ekonomickú formáciu; pre pravek – prvotnopospolný a pre starovek – otrokársky)
- hlavné znaky feudalizmu: 1. vlastníctvo pôdy (pôda – feudum, léno – tvorí základ feudálneho spôsobu výroby) - základné výrobné odvetvie – poľnohospodárstvo ( súvisiaca remeselná výroba, obchod, mestá, peniaze, doprava) - pôdu vlastnia feudáli (králi, cisári, zemepáni) – seniori - tí pôdu darujú vazalom (poddaným), potomkom a) doživotne b) dedične prepožičajú (kolonát – v Rímskej ríši spôsob hospodárenia rímskych veľkostatkárov) - za prepožičanie sa platí renta (poplatok) a) naturálie b) robota c) peniaze vzťah medzi feudálom a vazalom – lénny vzťah - vazali boli povinní odovzdávať určitú časť alebo ísť do vojska; bol povinný dať sa do ochrany mocných feudálov a tak sa z nich stali poddaní 2. dve spoločenské skupiny - feudáli (vlastníci - roľníci (výrobníci) (najskôr boli osobne slobodnými, potom poddanými (viazaní voči zemepánovi a cirkvi určitými povinnosťami) a nakoniec nevoľníkmi (nemá osobnú slobodu a je pripútaný k pôde + nie je otrokom, lebo vlastní svoj život)) + duchovenstvo hlavnou ideológiou (náplňou) sa stalo kresťanstvo stav – rytiersky (ľudia z radov šľachty – muži fyzicky zdatní, vzdelaní, museli vedie spievať a hrať, recitovať básne) stredoveké mestá (boli to samostatné správne celky; akoby malý štátik v štáte)
Barbarské štáty - vytvorili sa na troskách Západorímskej ríše - zakladali ich germánske kmene - prebrali mnoho prvkov antickej civilizácie OSTROGÓTSKA RÍŠA – S Taliansko 493 – Odoakara napadol Theodorich a zabil ho; zmocnil sa ríše - bojovali s Byzantskou ríšou o územie Talianska - Justinián I. (byzantský cisár) s vojvodcom Belisarom dobyli roku 540 hlavné mesto ríše: Ravennu a zajali kráľa Vitigisa - svoju ríšu neskôr obnovili na Apeninskom polostrove – dobyli ich Longobardi a tých dobyl Karol Veľký VIZIGÓTSKA RÍŠA – v Galii - porazili ich Frankovia a vytlačili - vytvorili sa druhý štát v okolí Toleda711 – zničili ich moslimovia a vytvorili si vlastný pevný štát - na Britských ostrovoch boli Anglovia a Sasovia, ktorí vytláčali pôvodných Keltov
Franská ríša - prebrala mnoho z Rímskej štátnej správy - vznikla zjednotením franských kmeňov (Germánov), žijúcich na území dnešného Holandska a S Francúzska - zjednotiteľ CHLODOVIK (zakladateľ dynastie Merovejovcov) - v 5.stor, prijal kresťanstvo (získal tak podporu cirkvi a stal sa aj zjednocujúcim prvkom) - vládol 481 – 511 - spoločenstvá, kde žili: susedské občiny – marky (grófstva) + kmeňové kniežatstvá na čele marky bol kmeňový náčelník – feudál (barón) + vojvodcovia - fungoval tu feudálny (vazalský) systém - existovali dve skupiny aristokracie a) vojenská (tvorili sa z nich rytieri) b) provinčná - feudáli bohatli a vznikali majordómovia – majordómus (v 7.stor. sa stal dedičným úradom) - boli to správcovia kráľovského majetku (dôležité postavenie) - postupne získali bohatstvo, pôdu + vojsko (jeho silnú moc) a často ju využili proti kráľom a stali sa ním oni, keďže králi už nemali moc
- Pipin II. (687- 714) – majordóm v Austrázii – zjednotil tam všetkých Frankov jeho syn Karol Martel (714 – 741) – porazil moslimov v 732 - najznámejší Pipin Krátky - syn Karola Martela (Pipin III.) (751 - 768) - požiadal pápeža Zachariáša a povolenie zosadiť posledného kráľa z rodu Merovejovcov – Childericha III. – z trónu. Donútil ho vstúpiť do kláštora a za kráľa sa vyhlásil on. - zakladateľ rodu Karolovcov - najvýznamnejší panovník (Pipinov syn) Karol Veľký (768 – 814) - roku 774 získal Longobardskú korunu - viedol výbojnú politiku, zväčšoval územie, viedol okolo 50 vojnových výprav proti: Arabom – Rolland (bojoval popri Karolovi Veľkému) bol ako symbol ochrancov Avarom – hrozba Slovenska - Karol ich porazil tak, že už nikoho neohrozovali. Ukončil ich výboje. - poslední Avari vo Viedenskom lese sa vytratili a splynuli so Slovanmi - rozvrátil Avarský kaganát - za Karolovej vlády mala ríša najväčší územný rozmach: S + STRED Itálie Sasko, Bavorsko
Arabov vytlačil za Pyreneje 800 – korunovaný za cisára pápežom podľa Rímskej tradície - korunovácia Karola Veľkého za cisára pápežom potvrdila zvrchovanosť pápežskej moci nad cisárskou (pápež mal vyššiu moc ako cisár) - pre lepšiu samosprávu rozdelil Franskú ríšu na marky (grófstva) - na čele boli markgrófovia (spravovali tieto územia, vyberali dane, boli sudcami) - hoci nevedel písať podporoval vzdelanie, kultúru a umenie - toto mala na starosti štátna byrokracia - doba jeho vlády – Karolínska renesancia - z mena Karol vzniklo kráľ - vytvorilo sa tu nové písmo – karolínska minuskula - po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít Pobožný (814 – 840) - bol viac mníchom ako kráľom - ukázalo sa, že obrovskú ríšu nebude možné udržať ako jednotný štát, vydal preto nástupnícky poriadok – Ordinatio Imperii (817) – cisárom sa mal stať vždy panovníkov najstarší syn a ostatní ho mali poslúchať - 829 tento zákon sám porušil a jeho ostatní synovia povstali a načas ho zbavili vlády a zajali 840 – smrť Ľudovíta Pobožného 843 – jeho synovia uzavreli Verdunskú zmluvu (ríšu rozdelili na tri časti) a) Východofranskú (neskoršie Nemecko) – Ľudovít Nemec b) Západofranskú (neskoršie Francúzsko) – Karol Holý (Lisý – získal titul cára) c) územie Rýna (časť Talianska a Švajčiarska) – Lotar I. - štvrtý syn Pipin Akvitánsky medzičasom zomrel Alkuin – anglosaský mních (jeden z najväčších vzdelancov svojej doby) - Franský štát sa riadil franskými právnymi normami – Sálsky zákonník (Lex Salica) Byzantská ríša - názov bol odvodený od významného prístavu Byzantion – v roku 330 z neho Konštantín spravil Konštantínopol - bývalá Východorímska ríša; hlavné mesto Konštantínopol - vznikla z dedičstva Rímskej ríše – prebrala výrobný spôsob + správu - rannofeudálny štátny útvar - nič nebolo treba zjednocovať a vývoj bol nepretržitý a nenarušený (nenarúšali ju vpády Germánov) - nevytvára sa vazalský systém - na čele stojí cisár (Caesar) - spôsob vlády cézaropapizmus: cisár je hlava štátu a aj cirkvi - najvyšší správca cirkvi – patriarcha - 5. až 6. stor. úradný jazyk – latinčina koniec 6. stor. – stále viac gréčtina - podstatu štátnej príslušnosti tvorili dve hodnoty: boli Rimanmi a pravovernými kresťanmi - najznámejší byzantský cisár: Justinián I. (527 – 565) (z dynastie Justiniánovcov) - za manželku mal krásnu herečku Theodoru - po jeho smrti nastal krátky úpadok a ríša začala strácať územia - viedol výboje, lebo chcel dosiahnuť slávu bývalej Rímskej ríše - bojoval a porazil Vandalov, Ostrogótov a Longobardov - bol zákonodarca; vydal zákonník občianskeho práva: corpus iuris civilis (pomohlo to vytvoriť dobrú správu štátu) - územia za jeho vlády: Balkánsky polostrov Sýria, Palestína, Egypt, Lýbia
Malá Ázia = byzantský sloh – spojenie prvkov západnej a východnej kultúry - Justinián nechal postaviť v Konštantinopole – Chrám sv. (Božej) múdrosti Ravenne - Chrám san vitale ( s typickými mozaikami) - významným strediskom vzdelanosti a kultúry sa stala Alexandria - Justiniánov občiansky zákonník bol veľmi tvrdý voči chudobným; ich postavenie sa zhoršovalo 532 – povstanie chudobných NEKÁ! (zvíťaziš!) - bolo veľmi kruto potlačené vojenským vojvodcom Belisarom - opätovný rozmach ríše bol za vlády cisára Herakleiosa (610 – 641) (z dynastie Hérakleiovcov) = obrazoborectvo (ikonoklazmus v 726 - 843) – spor o úctu k obrazom - starokresťanská tradícia nepripúšťala zobrazovanie Boha a nadprirodzených javov - pápež Gregor I. vyslovil názor, že čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre nevzdelaných a tak sa začali umiestňovať mozaiky do kostolov a vzdávať im úctu - byzantský cisár Lev III. Sýrsky to znovu zakázal a tak sa všetky obrazy a mozaiky museli zničiť - pápež Gregor III. toto jeho rozhodnutie preklial - v roku 843 sa uctievanie obrazov znova povolilo 867 – na trón nastúpil Konštantín VII. Porfyrogenet (z dynastie Macedóncov) - bol autorom diel o spravovaní ríše; ako prvý pomenúva naše územie Veľká Morava – Moravia Magna - neskôr nastúpil na trón Basileos II. Bulharobijca (976 – 1025) - najväčší cisár po Justiniánovi - za jeho vlády mala Byzancia najväčší územný rozsah - 1018 dobyl silné Bulharsko 1054 – Východná schizma (rozdelenie cirkvi) a) západnú (pápež, latinčina, Rím) b) východnú (patriarcha, gréčtina, Konštantínopol) ˝ 11.stor. – nástup dynastie Komnénovcov – Alexi I. Komnén (1081 – 1118) - neskôr Manuel I. (1143 – 1180) – museli bojovať s Talianmi a Turkami - na konci jeho vlády sa ríša dostávala do krízy: bolo treba upevniť moc Byzancie, preto sa snažili upraviť právny systém, šľachtu stále viac zvýhodňovali oproti chudobným poľnohospodárom. 1176 – bitka pri Myriokefalone – byzancia bola porazená seldžuckými Turkami 1240 – počas 4. križiackej výpravy križiaci dobyli Konštantínopol 1261 – Michal VIII. Palaiologos (z poslednej dynastie Palaiologovcov) obnovil Byzantskú ríšu - Byzancia bola slabá preto uzavrela listinu Laetentur coeli – 1439; vznikla tak florentská únia, ktorá spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou - ani to však nepomohlo a 1453 Byzancia zanikla dobytím Konštantínopola osmanským sultánom Mehmedom II. (Turci)
Normani - Vikingovia - slovania ich nazývali - Variagi - obyvatelia Škandinávie (vojenské družiny z Dánska a Nórska) - výborná obchodníci (obchod pre nich nevyhnutný na živobytie) - neboli tu vhodné podmienky na poľnohospodárstvo (nestačila uživiť všetkých) 793 – začiatok ich nájazdov do Európy - vyrabovali kláštor Lindisfarne na Holy Island - začali ich nazývať vikingami (pirát, bojovník, ktorý podniká lúpeže na lodi) koniec 8.stor. – expanzia do Anglicka (Britské ostrovy) 842 – vypálili Londýn a neskôr obsadili takmer celé Anglicko 878 – Dánov porazil Alfréd Veľký (zjednotiteľ anglosaského Anglicka) pri Edingtone - Anglicko sa rozdelilo na anglosaskú a dánsku časť (delila ich Temža) 920 – Anglosasi ovládli dánsku časť ˝ 9.stor. expanzia na Franskú ríšu 845 – dobyli Paríž 911 – uzavretá mierová dohoda: francúzsky kráľ dal Normanom časť S Francúzska – Normandia 1066 – kráľ Normandie – Viliam dobyl Anglicko a stal sa anglickým kráľom - dobyli J Apeninského polostrova – založili Kráľovstvo obojakej Sicílie - expanzia na Rusko (pojem Rus je škandinávskeho pôvodu) - založili kolóniu medzi Ladožským a Ilmenským jazerom - Novgorod –prvý oporný bod Rusov - oproti Slovanom bol počet Rusov nepatrný – už tretia generácia prestala hovoriť rodným jazykom
- v rodnej krajine Normanov sa začali vytvárať jednotné štátne útvary. Prvé bolo Nórsko (za vlády Haralda Krásnovlasého), Dánsko (v ˝ 11. stor. znova ovládli Nórsko a skoro celé Anglicko), Švédsko Arabská ríša - zjednotením arabských kočovných kmeňov (Beduíni) - ich pravlasť – Arabský polostrov (polopúšť, málo úrodná) - preto viac prevládlo pastierstvo ako poľnohospodárstvo - ich ríša: od Indie až po Pyrenejský polostrov - pôvodné náboženstvo mnohobožské - vládnuce postavenie: rod Kurajšovcov - hlavné stredisko: Mekka (svätyňa – Kaaba – v nej je Čierny kmeň (úlomok z meteoritu) – najsvätejšie miesto Arabov) - zjednocujúci prvok – jednotné náboženstvo Islam (podriadenie sa Božej vôli) - jednobožské – boh Alah - hlásal ho prorok Mohamed (570 – 632) - prívrženci Islamu – moslimovia 622 – začiatok arabského letopočtu - hidžra (novej éry, nového učenia) - odchod Mohameda z Mekky do Mediny (Kurajšovci ho začali ohrozovať)
- v Medine sa sformovalo moslimské spoločenstvo - umma - po jeho smrti jeho nástupcovia – kalifovia v znamení ,,svätej vojny“ – džihád – bojovali proti nevercom a rozvinuli Arabskú expanziu 630 – Mohamed s prívržencami dobyli Mekku Korán – posvätná kniha Islamu, Mohamedovo učenie sunna – opísané Mohamedove skutky a výroky - každí musí plniť 5 základných povinností: 1. uznanie jedného boha – Alaha a zároveň jeho proroka – Mohameda 2. päťkrát denne sa modliť otočený na východ – na Mekku 3. pôstiť sa v mesiaca ramadán od východu po západ Slnka 4. aspoň raz v živote vykonať púť do Mekky 5. platiť náboženskú daň zakát (pomáha to chudobným) - postupne sa moslimovia rozdelili na šíitov (uznávajú iba Korán, a Mohamedovým nástupcom môže byť iba niekto z jeho príbuzných) sunnitov (uznávajú aj Korán aj sunnu, prorokom môže byť každí moslim, nie iba Mohamedov príbuzný) - 1. kalif: Abú Bakr (632-634) - zakladateľ Arabskej ríše: kalif Omar I. (634-644) - dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu, Egypt a Perziu - bol zavraždený - nástupca: Osman (aj on bol zavraždený) - nástupca: 1. z dvoch veľkých dynastií – Umajjovci - preniesli centrum z Mekky do Damasku - 2. dynastia – Abbásovci - rozdelili ríšu na provincie (na čele stál emir) - kalifov zástupca – vezír - zrovnoprávnili moslimov bez ohľadu na ich národnosť = moslimská ríša - hlavné stredisko – Bagdad - ich kultúra vznikla spojením ich a okolo ležiacich krajín - veľmi vyspelá geografia, prijali Aristotelovu filozofiu (šíritelia: Ibn Sina, Ibn Rušd) - arabčina – medzinárodný kultúrny jazyk - bohatá ornamentálna výzdoba, stavali mešity Slovania - mali osídlenú veľkú časť Európy - postupne sa rozdelili na J, V a Z (severní, strední) Slovanov 5.-6. stor. – sťahovanie národov (mongolské kmene) JUŽNÍ SLOVANIA - Balkán, Dalmácia, Istria - dnešní Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari Bulharský štát – spojením slovenského kmeňového zväzu s turkotatárskymi kočovnými Bulharmi - úspešné výboje a veľký územní rozsah, jeden z najmocnejších štátov vtedajšej Európy - najvýznamnejší panovník: chán Krum (803-814) - zvíťazil nad Avarmi – definitívny koniec Avarov - Krumovi nástupcovia: syn Omurtag (814-831) Omuratgov vnuk Persian (836-852) - chán Boris (852-889) – začal presadzovať kresťanstvo - 865 sa nechal pokrstiť ako Michal - chán Simeon (893-927) – štát dosiahol najväčší územný rozsah - 917 – vyhlásil sa za cára Bulharov Romejov - najvyšší správca bulharskej cirkvi bol nezávislí od patriarchu v Konštantinopole - žiaci Kliment a Naum priniesli z Veľkej Moravy hlaholiku (zdokonalili ju – cyrilika) 894 – cyrilika oficiálny štátny jazyk - po Simeonovej smrti štát upadá a byzantský cisár Basileos II. Bulharobijca porazil Bulharsko – 1018
VÝCHODNÍ SLOVANIA - pri riekach Bugu, Dnester, Dneper, horná Volga, dolný Dunaj - dnešní Rusi, Ukrajinci, Bielorusi Kyjevská Rus - najstarší rannofeudálny štátny útvar východných Slovanov - na obchodnej ceste zo Škandinávie do Konštantínopola ležali obchodné strediská Kyjev a Novgorod v 9. stror.- ľudia, ktorí chodili touto cestou – Variagovia (Varagnoi) – boli veľmi výbojní 830 – knieža Rurik viedol skupinu Variagov a zmocnil sa Novgorodu 850 – časť družiny sa odtrhla a zmocnila Kyjeva - vznikli dve osobitné kniežatstvá 882 – novgorodský knieža Oleg ( z rodu Rurikovcov) ovládol Kyjev = nový štát Rus - malý počet Variagov splynul so Slovanmi 988 – kyjevský knieža Vladimír prijal kresťanstvo ( z Byzancie) - Rus dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou – metropolitom - knieža Jaroslav Múdry (1019-1054) – Rus mala najväčšiu moc - podporoval kresťanstvo - dal zostaviť zbierku obyčajového práva – Ruská pravda - po smrti kniežaťa Vladimíra Monomacha (113-1125) sa Rus rozčlenila na kniežatstvá 1240 – nájazd Tatárov (Mongolov), rozpad Kyjevskej Rusi
- vytvorili tu nový štát – Zlatá Horda Moskovské veľkokniežatstvo - kvôli vpádu Mongolov (Tatarov) sa oneskorilo vo svojom vývoji - bojovalo so Zlatou hordou (štát) - vládca Ivan I. Kalita (t.j. Mešec 1325-1340) - dosiahol, že vladimírsko-suzdaľský stolec ostal natrvalo v Moskve - mal právo vyberať dane pre Mongolov od ostatných ruských kniežat - spory prešli do otvoreného boja 1380 – veľkoknieža Dimitrij Donský porazil Mongolov v bitke na Kulikovom poli - oslobodenie dokončil veľkoknieža Ivan III. (1462-1505) - spojil Novgorodské a Tverské kniežatstvo s Moskovským veľkokniežatstvom a roku 1840 odmietol platiť dane Zlatej horde - začal sa budovať jednotný štát - I. panovník – cár Ivan IV. Hrozný (1533-1548) ( v Moskve založil I. kníhtlačiareň) - zavraždil svojho syna v návale hnevu - pozdvihol Rusko zo zaostalosti - prijal titul I. cára - používal tvrdé prostriedky proti ruskej šľachte - bojarom
SEVERNÍ SLOVANIA - dnešní Poliaci
Poľský štát – vznik okolo 9. Stor. - zjednotením kmeňov: Poľania (od tohto kmeňa si prebrali názov), Pomorania, Vislania, Mazoviania, Kujavania, Slezania - panovník Mešek I. (962-992) z rodu Piastovcov - položil základy Poľského štátu - nástupcom bol jeho syn Boleslav Chrabrý (992-1025) – najvýznamnejší panovník - úspešná expanzívna politika (ovládol časť Čiech, Slovenska, na istý čas Kyjev) - donútený podpísať Budišínsky mier (vzdal sa väčšiny svojich územných ziskov v Čechách a Uhorsku) - vnútorná stabilita štátu, efektívna štátna správa - hradská sústava (hrad – správne stredisko určitého územia) 1024 alebo 1025 získal kráľovskú korunu (sídlom a centrom sa stal Krakov) - po jeho smrti štát upadal až poslední Piastovci (Kazimír Veľký) znova vybudovali jednotný štát
STREDNÍ SLOVANIA - stred Európy - dnešní Česi a Slováci Český štát - v posledných rokoch trvania Veľkomoravskej ríše – Český štát Přemyslovcov (spojili Čechy do jedného štátneho celku s centrom v Prahe) - zaužívaná hradská sústava (knieža vlastník všetkej pôdy a postupne ju dával ako léno družine – domonikál, alebo obciam – rustikál) 973 – v Prahe sa zriadilo biskupstvo podriadené mohučskému arcibiskupovi - český knieža sv. Václav - 1. pražský biskup sv. Vojtech - kresťania zápasili s pohanmi, preto Vojtech dvakrát opustil vlasť a nakoniec zomrel ako mučeník ˝ 12.stor. – českí panovníci – králi - Přemysl Otakar II. (1253-1278) Václav II. (1278-1305) Karol IV. (1346-1378) – z rodu Luxemburgovcov - zriadil univerzitu v Prahe, most cez Vltavu husitské hnutie – vyvrcholilo upálením Jána Hussa - 1415 - nepodarilo sa ho zastaviť ani 5-timi križiackymi výpravami - až 1434 po bitke pri Lipanoch sa situácia upokojila - českým kráľom – Žigmund Luxemburský - Albrecht Habsburský - Ladislav Pohrobok (v čase nedospelosti vládol Juraj Poděbradský) - bol súčasne českým aj uhorským kráľom - Juraj Poděbradský
Veľká Morava Avari – v 6. stor. prichádzajú do Karpatskej kotliny - ázijsko-mongolské kočovné kmene, silní a vysokí - vynikali bojovnosťou a rýchlosťou, väčšinou sečné zbrane - ohrozovali krajiny žijúce usadlým spôsobom života + Franskú ríšu Slovania už boli v Karpatskej doline a tak bojujú o územia – konflikty - najskôr neúspešne - Avari nevedeli obrábať pôdu, preto Slovanom kradli ženy a úrodu - befulci – označenie pre Slovákov, ktorých uväznili Avari a donútili ich vstúpiť do armády na najnebezpečnejšom 1. štíte Fredegarova kronika – pramenný materiál, kde sa spomína meno Sama, ktorý si získal dôveru Slovanov (mal 12 manželiek, z každého kmeňa jednu) - pod jeho vedením Slováci veľmi účinne bojovali proti Avarom - Samova ríša – kmeňový zväz (623-658) - územie: Slovensko, Čechy, Morava, Rakúsko, Bavorsko - Vogastisburg – dôležité centrum (doteraz sa nevie, kde ležal) 9. stor. – formovanie dvoch kniežatstiev a) Nitrianske – Nitra, Pribina b) Moravské – Velehrad-Mikulčice, Mojmír
833 – Mojmír obsadil Nitranske kniežatstvo = základ Veľkej Moravy Veľkomoravské kniežatá – Mojmír (833-846) Rastislav (846-870) - príchod Konštantína a Metoda Svätopluk (871-894) - obdobie jeho vlády: obdobie Veľkomoravskej ríše - viedol výbojnú politiku a rozšíril územie ríše - údajne mal troch synov: Mojmír II. Svätopluk II. Predslav (otázne, či žil) Mojmír II. (894-906) Príčiny rozpadu VM: vnútorné boje – nezhody medzi synmi Vonkajšie boje – vpády Maďarov Pramenné materiály: Fredegarova kronika O spravovaní ríše (Konštantín Porfyrogenetos) Kyjevské listy Život Konštantína ( asi napísané Gorazdom) Fuldské anály ( ˝ 9.stor.) Bula pápeža Jána VIII. – Industriae Tuae Náleziská: Staré mesto, Mikulčice, Bratislava, Nitra, Devín, Pobedín, Ducové (pri Piešťanoch) Význam: - naši predkovia – Slovieni, Moravania – utvorili v stredoeurópskom priestore 1. rannofeudálny štátny útvar, z ktorého čerpali ďalšie slovienske národy - prijatie kresťanstva, vytvorenie kresťanskej kultúry (hlaholika) a vzdelanosti (teologická škola) - architektonické náleziská (kostolíky, hradiská) - veľmi vyspelé šperkárstvo + drotárstvo
|