Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ľudovít XIV. životopis

- (1638 - 1715), od r. 1643 do r. 1715 francúzsky kráľ. Ľudovít, známy vďaka svojej moci a pompe ako "kráľ Slnko", priviedol Francúzsko k zenitu moci. Ľudovít mal päť rokov, keď roku 1643 nastúpil na trón po svojom otcovi Ľudovítovi XIII. Jeho matka Anna Rakúska sa stala regentkou a hlavným ministrom kardinál Jules Mazarin. Roku 1660 sa oženil so španielskou princeznou Máriou Teréziou a o rok neskôr, po Mazarinovej smrti, prevzal správu krajiny a začal dlhé obdobie osobnej vlády. Ľudovít veril, že ako kráľ má Bohom dané právo uplatňovať absolútnu moc nad svojimi poddanými, a pokúsil sa dostať pod svoju kontrolu každú stránku života francúzskeho národa - vrátane správania sa na kráľovskom dvore, verejných prác, armády a chodu manufaktúr. Nepovažoval za potrebné zvolať generálne stavy - orgán, ktorý mal kráľovi radiť v politických záležitostiach - a väčšinou ignoroval rozhodnutia Parlamentu (súdneho dvora), radšej sa spoliehal na úzky okruh skúsených ministrov a radcov. Ľudovít vybudoval aj väčšiu a modernejšiu armádu a v r. 1667 - 97 porazil rôzne európske aliancie. Tento úspech armády viedol k rozšíreniu francúzskej ríše. Počas deväťročnej vojny a vojny o španielske dedičstvo sa však Francúzsko ocitlo pod veľkým tlakom, keď sa zvyšok Európy zjednotil, aby zastavil Ľudovítovu rozpínavosť. Po roku 1700 utrpelo Francúzsko niekoľko vážnych porážok a v roku 1713 ukončil Utrechtský mier obdobie jasnej mocenskej prevahy Francúzska. Ľudovít po sebe zanechal množstvo politických, hospodárskych a náboženských problémov, ktoré počas vlády jeho dedičov ďalej narastali a nakoniec monarchiu zničili. Vďaka Ľudovítovej podpore rozvoja literatúry a umenia na kráľovskom dvore, ktorý presťahoval z Paríža do nového veľkolepého paláca vo Versailles, vošla Ľudovítova vláda do povedomia ako grand siecle ( veľké storočie). Kráľ začal program, ktorý zahrňoval prestavbu miest, úpravu krajiny, schvaľovanie výstavby pamätníkov a zakladanie nových kráľovských sídiel. Ľudovítova výstrednosť však vyvolávala čoraz väčší nesúhlas jeho poddaných.

Známy je jeho výrok: "Štát som ja." Symbol Slnka si vybral, lebo slnko "je všade a pre všetkých blahodarné". .

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk