Mao Ce-tung životopis

Komunistická strana Číny, nad ktorou si Mao Ce-tung uchoval takmer úplnú kontrolu, sa dostala k moci roku 1949 po dvoch desaťročiach bojov s nacionalistami, jednotlivými vojenskými vládcami a japonskými okupačnými silami. Úspešná partizánska vojna vedená stranou, pre ktorú Mao vypracoval stratégiu i ideológiu, sa stala vzorom pre oslobdzovacie hnutie po celom svete. Mao riadil Čínu až do svojej smrti roku 1976. Mao sa narodil roku 1893 v juhočínskej provincii Chu-nan ako syn úspešného roľníka. V čase jeho mladosti bola Čína slabá, v krajine vládla anarchia, využívali ju jednotlivý vojenskí vládcovia i v dôsledku tzv. diplomacie delových člmov, praktizovanej cudzými mocnosťami. Mao pochopil, že politické vákuum môže vyplniť sila, čo neskôr vyjadril citátom ,,moc vyrastá hlavne z pušky´´. Mao navštevoval učiteľský seminár, pracoval v knižnici v Pekingu, kde študoval diela Marxa a roku 1921 pomáhal založiť KS Číny. Istý čas stál blízko Čankajškovho nacionalistického Kumintangu, ktorý sa tiež usiloval o oživenie a zjednotenie Číny. Roku 1929 sa však s Čankajškom rozišiel, lebo jeho ľudia začali prenasledovať komunistov. Mao pochopil, že Čina je príliš zaostalá na to, aby sa komunistická strana mohla spoliahať na nepočetný mestský proletariát., preto vytvoril na rozmedzí južnej a strednej Číny sovietskú základňu., ktorej oporou boli roľníci. Roku 1934 Čankajškove sily dobyli sovetsku oblasť. Mao a jeho stúpenci vyrazili na nebezpečný legendárny ,,dlhý pochod´´. Keď unikali prenasledujúcim nacionalistom, preukázali veľkú statočnosť a roku 1936 dorazili do provincie Šan-si na severozápade. Počas pochodu dosiahol Mao rozhodujúce postavenie v strane a stal sa jej predsedom. Roku 1937 prinútil Čankajškov Kuomintang k spojenectvu proti Japoncom. Zo svojej odľahlej základne v Jen-ane, operujúcej v malých skupinách s ľahkou výzbrojou opierajúcej sa o vidiek, komunisti úspešne čelili japonským vojskám v Číne. Roku 1945 sa Mao stal predsedom KS v Číne. Po kapitulácii Japoncov roku 1945 vypukla v Číne opať občinaska vojna, Mao Ce-tung sa obrátil proti Čankajškovmu režimu porazil ho a zvrhol. Roku 1949 vyhlásil v Pekingu Čínsku ľudovú republiku. Mao Ce-tung sa popri šéfovi strany stal aj predsedom ústrednej ľudovej vlády ( 1949-1954 ) a predsedom ČĽR ( 1954-1959 ). Maova netrpezlivosť, spojená s vierou v účinnosť hesiel, viedla ku zle pochopenému úsiliu dosiahnuť rýchly pokrok vo vývoji poľnohspodárstva a priemyslu.

Roku 1958 komúny začali s ,,Veľkým skokom vopred´´, ktorý sa však ukázal byť veľkým skokom vzad a spôsobil hladomor. Tento neúspech síce viedol k určitému poklesu Maovej prestíže, ale Mao zostal predsedom strany. Roku 1962 nastala rozstržka so ZSSR. Keď roku 1966 cítil, že jeho pozícia slabne, začal ,,kultúrnu revolúciu´´, ktorá mala zničiť jeho liberálnejších oponentov. Vyzval na ,,permanentnú revolúciu´´, ktorá by rozdrvila novovznikajúcu elitu. Myšlienky ,,veľkého kormidelníky´´ boli zverejnené v ,,Malej červenej knižke´´, ktorá sa musela povinne študovať. Červené gardy mládeže, poštvané Maom, rozpútali brutálnu kampaň zastrašovania a teroru namiereného proti staršej generácii. Hoci schvaľoval excesy ,, revolúcie´´, roku 1968 s pomocou svojho zástupcu Čou En-laja zaviedol Mao kontrolu čerbených gárd. Rozpútanie zverstiev a neúspech pri modernizácii priemyslu - oboje po Maovej smrti oslabilo jeho povesť. Prežívanie komunistickej vlády v Číne však znamená, že Maov vplyv je i naďalej dôležitým faktorom v najľudnatejšej krajine sveta. .