 Najstaršie roľnícke civilizácie, mestské a roľnícke štáty v Mezopotámii, chrámové a palácové hospodárstvo
Obdobie staroveku sa začína vznikom najstarších civilizácii v Mezopotámii, v Egypte teda v 4.- 3. tisícročí p. n. l. a končí až v 5. st n. l. zánikom Západorímskej ríše (476)
Periodizácia staroveku: dejiny orientu (orient = slovo arabského pôvodu = „tam kde vychádza slnko“, boli to štáty na V)
: antické dejiny (patria sem dejiny starovekého Ríma, Grécka)
Vnútorná periodizácia : 3500 – 3200 p. n. l. – v Mezopotámii vznikajú prvé mestské štáty
: 2340 – 2200 p. n. l. – Sargon I. vytvoril prvý centralizovaný štát v Mezopotámii – Akkadskú ríšu
: 1792 – 1750 p. n. l. – Vládol Chammurapi
: 1594 p. n. l. Chetiti dobyli Babylon, skončila sa vláda Chammurapiho dynastie
Najstaršie civilizácie začali vznikať na kontinentoch : Afrika, Ázia, Malá Ázia
Začali vznikať v povodí veľkých riek, najmä na území ostrova Cyprus cez Malú Áziu, Egypt, kde boli najvhodnejšie podmienky na výrobu potravín, kt. sa označuje ako tzv. úrodný polmesiac, označujú sa aj ako „ riečne civilizácie“, kt. vznikali v subtropickom teplom podnebí, kde sa striedalo obdobie sucha a záplav
Delili sa na 2 skupiny : 1. so závlahovým hospodárstvom – Mezopotámia
-Egypt  v povodí rieky Níl (Afrika)
-India  v povodí riek Indus a Ganga (Ázia)
- Čína  v povodí riek Jang-c´-tiang a Chuang-che (Ázia)
: 2. vznikajúce na križovatkách obchodných ciest = Chetitská ríša, Asýrská ríša
Predpokladmi pre vznik týchto oblastí bol dostatok vlahy, tepla, stála teplota a úrodná pôda, kt. rieky prinášali v pravidelných záplavách v apríli až máji s množstvom vody z topiacich sa snehov a úrodné bahno, kt. obnovovalo úrodnosť pôdy, hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo

MEZOPOTÁMIA (z gr. slova medziriečie, dnes územie Iraku) vznikla na Blízkom V v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris. Rozdeľovala sa na 3 časti : Asýria na S
: Babylonia v str.
: Sumer na J
Úrodná pôda poskytovala vhodné podmienky na pestovanie obilnín (jačmeň, pšenica, proso), strukovín (hrach, fazuľa), ovocných stromov (figovník, datľové palmy, jablone, čerešne) a zeleniny (cibuľa, cesnak). Chovali sa tu veľké stáda drobného dobytka (ovce, kozy), kt. slúžil ako zdroj mäsa, mlieka, srsti.
Využívali závlahové hosp., t.j. museli za pomoci veľkého počtu pracovných síl a presnej organizácie práce vykopať kanály, kt. rozvádzali vodu do vnútrozemia v období dažďa a nádrže, kt. zadržiavali vodu pre obdobie sucha
Ob. sa začalo sústreďovať v dedinách, z kt. sa niektoré stali politickým a hosp. centrom a kontrolovali menšie dediny, postupne sa menili na mestá. Väčšinu ob. tvorili roľníci, kt. pracujú na poliach, pastieri, remeselníci, obchodníci, bojovníci, kňazi + pisári (príslušníci chrámu (chrámové hosp.), preberajú všetku organizáciu spoločnosti, zabezpečujú suroviny, prerozdeľujú potraviny a remeselnícke výr. = redistributívne hosp. – prerozdeľovanie už prerozdeleného) a panovník (pokladá sa za potomka Bohov, vyžaduje božské pocty, býva v paláci (chrámové hosp. sa mení na palácové), riadi štát pomocou administratívneho aparátu = kňazi, pisári, vojaci)