Kráľ mal styky s cudzinou, v júni 1791 sa pokúsil o útek, bol zajatý a zbavený moci
Kordeliéri prišli s myšlienkou republiky a radikalizácie spoločnosti
Poslanci sa výrazne rozdelili na : 1. ľavicu – cordeliéri a jakobíni, sedávali na ľavej strane a hlásali radikálne názory o potrebe hlbších premien spoločnosti
2. pravicu – girondisti, v parlamentných laviciach sedávali na pravej strane, kt. mali spočiatku silné postavenie
V auguste 1797 prívrženci republiky zvrhli mestskú správu, zriadili revolučnú komúnu, zaútočili na palác, kráľ zajatý Zákonodarné zhromaždenie vyhlásilo voľby do konventu
21.9.1792 nár. konvent zrušil kráľovstvo a vyhlásil republiku na 1. zasadnutí pod tlakom ob. Paríža
začína krvavejšia časť, po prvýkrát získali výraznejšie pozície jakobíni, kordeliéri, kt. hlavnou úlohou bolo vypracovať ústavu na základe občianskej rovnosti
21.1.1793 Ľudovít XVI. na základe hlasovania konventu (360:361) bol obvinený z vlastizrady a sťatý gilotínou na Námestí revolúcie
nastali problémy republiky - zahraničná intervencia
- občianska vojna (vypukla v dôsledku nespokojnosti roľníkov s „veľkou politikou“, pretože sa zvyšovala drahota, nemal sa kto starať o obrábanie polí, začal sa prejavovať nedostatok potravín najmä na V Fr., po zrušení feudálnych privilégií nedostali pôdu zadarmo a navyše Parížski revolucionári zaviedli tvrdé proticirkevné a protináboženské opatrenia, čím sa ukázala rozdielnosť cieľov roľníckej a mestskej revolúcie)
r. 1793 Konvent zrušil náb. slobodu, kresťanstvo oficiálne zakázal
r. 1793 vyvrcholil spor medzi girondistami (liberálna politika v hosp.) a jakobínmi (nižšie chudobné vrstvy, kt. chceli zdanenie boháčov a pevné ceny potravín)
jún 1793 – 30 poslancov girondistiov bolo zatknutých nár. gardou, najznámejší boli rýchlo odsúdení a popravení
jakobíni najskôr potrebovali zrušiť princípy slobody, aby bolo možné zorganizovať skutočnú diktatúru
31.5 – 2.6.1793 nastolená jakobínska diktatúra do júla 1794
formy teroru – apríl 1793 založený Výbor pre verejné blaho = popravy skutočných i domnelých nepriateľov
vznikli Výbory bdelosti a zoznamy podozrivých osôb, revolučné súdy, zákony proti podozrivým, neutonské zákony r. 1794, na ich základe konfiškovaná pôda podozrivých občanov, nepriateľov revolúcie a dávaná nemajetným, zákaz hovoriť ľuďom postaveným pred súd r. 1794
v hosp. politike jakobínov museli čeliť vonk. nepriateľovi, občianskej vojne, drahote, zlému zásobovaniu, hladu a ako opatrenia stanovili najvyššie prípustné ceny základných potravín, najvyššie prípustné mzdy, prídelový systém, bohatí občania museli prispievať do štátnej pokladne, majetok konfiškovaný a predávaný, pevný kurz papierových peňazí, na začiatku vlády prijatá nová ústava (právo na prácu, soc. podporu, bezplatné vzdelanie), mala začať platiť hneď po skončení vojny, kult najvyššej bytosti
prvou obeťou teroru sa stal Danton v apríli 1794
poslednou obeťou teroru, kt. rozpútal nejednotnosť sa stal Maximilián Robespierre, keď napadol ďalších nepriateľov v Konvente, kt. sa vystrašený a po búrlivej diskusii 9. termidora = 27.7. rozhodol ho zatknúť a popraviť, neskôr nár. gardami oslobodený a znova zatknutý a odsúdený
padá jakobínska diktatúra a nastupuje vláda direktória
do konventu sa vrátili zachránení girondisti, prestalo prenasledovanie kňazov a znova sa povolilo slobodné podnikanie a voľný trh
v Paríži bola zvrchovaná a garantovaná cena chleba a mäsa
prívrženci nových metód – termidoriáni – začali presadzovať voľnejšiu, štátom menej regulovanú hosp. a soc. Politiku, pokúsili sa agitovať všetky zvyšky jakobínov, verili, že treba zrušiť všetko súkromné vlastníctvo, zaviesť rovné rozdeľovanie národného dôchodku všetkým občanom, podarilo sa zastaviť rast cien potravín a znovu sa nastoľovala otázka, či stačí iba rovnosť práv pred zákonom, aby zabezpečil rovnako dôstojný život pre všetkých???
22.8.1795 prijatá nová ústava , kt. spája občianske práva a povinnosti
9.11.1799 Napoleonov štátny prevrat
Radikálne myšlienky Fr. revolúcie v Uhorsku propagovali uhorskí jakobíni na čele s Ignácom Martinovičom, kt. vytvoril dve skupiny: Spoločnosť reformátorov (stredná šľachta)
: Spoločnosť slobody a rovnosti (nešľachtická inteligencia), kt. chceli vytvoriť demokratickú federalizovanú republiku, kde Slovensko malo tvoriť jednu z provincií – Slavonica. Hnutie však bolo odhalené v r. 1794 a najvýznamnejší predstavitelia popravení.
