Habsburská monarchia a Slovensko
bitka pri Moháči sa odohrala 29.8.1526 medzi Uhorským vojskom vedeným neskúsenými veliteľmi a tureckou armádou
asi 20 000 vojsko podľahlo tureckej presile, Zápoľského armáda sa ani nedostavila a kráľ Ľudovít II. sa utopil pri úteku v dunajských močiaroch
Po smrti Ľudovíta II. Jagelovského sa uvolnil český aj uhorský trón
Česká šľachta prijala v októbri 1526 Ferdinanda za českého kráľa
Uhorská šľachta sa rozdelila:

1. nižšia a stredná šľachta si 10.novembra aklamáciou zvolila a korunovala Jána Zápoľského (sedmohradský vojvodca)
2. vysoká šľachta v BA v decembri 1526 si zvolila Ferdinanda Habsburského (brat kráľovny Márie) (kt. sa opieral o dohody z r. 1515 s kráľom Vladislavom Jagelovským o nástupníckych právach Habsburgovcov)

Na jar 1527 vtrhlo do Uhorska Ferdinandovo vojsko a 27. septembra pri Tise porazilo Zápoľského oddiely a umožnilo jeho korunováciu za uhorského kráľa 3. novembra v Stoličnom Belehrade (sekešférvar)
Zápoľský sa obrátil s prosbou o vojenskú pomoc na Portu (zložil vazalský sľub tureckému sultánovi Suleymanovi II.)
Keďže bez cudzej pomoci na boj nemali silu získavali prívržencov udeľovaním majetkov
Po desaťročnom zápase uzavreli Ferdinand i Zápoľský mier vo Veľkom Varadíne 24.februára 1538
Rozdelili si územie =>Ferdinand = Z časť krajiny, Chorvátsko a územie Slovenska (okrem východu)
Zápoľský = Sedmohradsko a východné Uhorsko
Ale, keď sa v r. 1540 narodil Zápoľskému syn Ján Žigmund a Zápoľský zakrátko zomrel, kráľovná vdova vyhlásila veľkovaradínsky mier za neplatný a v septembri 1540 vyhlásili za kráľa dvojmesačného Jána Žigmunda s čím súhlasil aj turecký sultán
Uhorsko sa rozdelilo na 3 časti:

1. budínsky pašalík (pod vládou Turkov)
2. sedmohradské kniežatstvo
3. kráľovské Uhorsko (Z a S časť, kt. ťažisko tvorilo Slovensko)

(Turci na obsadenom území zriadili vlastnú správu, pozostávajúcu z okresov = sandžakov, na čele kt. stáli begovia sídliaci v dobytých hradoch a pevnostiach. Postupne zriadili Ostrihomský, Novohradský, Sečianský a Fiľakovský sandžak. Najvyšším predstaviteľom bol od r. 1541 budínsky paša.
Od podmaneného ob. Turci vymáhali dane, podnikali proti obciam trestné výpravy, kde vypálili obydlia a mnohých povraždili a odvliekli do otroctva.
Ich výpravy mali vážne následky, prvýkrát zaútočili na Viedeň 1529, keď v r. 1530 prekročili Dunaj prenikli k Hlohovcu, Trnave, Topoľčanom, Bojniciam, Leviciam, Vrábľom, Hronskému Beňadiku, Zlatým Moravciam, kde drancovali vidiek. Do zajatia odvliekli 40 000 ľudí a v BA, Nitrianskej, Tekovskej stolici vypálili 3000 poddanských usadlostí.)
Obsadením Budína a vytvorením ejáletu si pripravili základňu na takmer 150 r.. Vojnový konflikt viedenského dvora s Osmanskou ríšou vypukol r. 1552, keď sa viedenský dvor dohodol s regentom Zápoľského syna Jurajom Utešeničom – Martinuzzim, že odovzdá Sedmohradsko. Víťazstvom si Turci zaistili územné zisky.
Spory o Sedmohradsko viedli sultána k ďalšej výprave do Uhorska, kt. sa skončila dobytím hradu Siget (Sihoť) r. 1566. Tu sultán Süleyman II. zomrel a po jeho smrti nastal proces úpadku Osmanskej ríše.
Ročné výdavky na protitureckú obranu boli 900 000, kým príjmy 500 000 zlatých. Peniaze si Habsburgovci požičiavali od juhonemeckých finančno obchodníckych firiem = Fuggerovci, Welserovci
Vojenské súperenie ukončila zmluva v Edirne r. 1568 uzavretá na 8 r. Zmluva zakazovala pustošenie na oboch stranách