pojem „stredovek“ sa objavil v 15. storočí u talianskych humanistov a označovali ním medziobdobie trvajúce od antiky po nový čas renesancie
tento pojem 1x použil r. 1469 známy humanista a pápežský knihovník Giovanni Andrea
začiatok stredoveku: pád ZRR (476), ale aj Konštantínovo prijatie kresťanstva, sťahovanie národov
koniec stredoveku: r. 1453 dobytie Konštantínopola Turkami, al. r. 1492 objavenie Ameriky
stredovek sa delí: 1. včasný → koniec 5. st. – 12. st.
→ množstvo politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych zmien
2. vrcholný → zač. 12. st. – pol. 14. st.
→ rast produktivity ekonomiky, použ. výkonnejších nástrojov, rozšírenie trojpoľného systému, vznik miest
3. neskorý → pol. 14. st. – 15. st. a 16. st.
stredoveká spoločnosť mala hierarchické usporiadanie, na základe Božieho predurčenia bola rozdelená na duchovných, šľachticov a poddaných
základom sociálnej organizácie bola tzv. lénna sústava
pôda sa najskôr udeľovala iba dočasne a vlastník mal právo odňatia
najskôr pôdu získavali len členovia kráľovskej družiny ako odmenu za služby a zaviazal sa, že bude svojho lénnika ochraňovať
neskôr ale panovník musí časť svojej moci preniesť na iné osoby, tak sa postupne vytvára šľachta, kt. má právo na dedičnú držbu pôdy, čo znamenalo, že ju mohli ďalej prenajímať, lénne putá boli vzájomné
rozšírila sa nová forma práva – zákupné (emfyteutické), kt. dávala poddanému pôdu do dedičného prenájmu, za kt. musel platiť a viedla k lepšiemu hospodáreniu
všetko svedčilo o tom, že stredoveká spoločnosť mala poľnohospodársky charakter, pretože v ňom pracovala väčšina ob., kde základom bolo pestovanie obilia a chov dobytka, zlepšuje sa technológia poľnohosp. prác, skladba pestovania plodín
agrárna revolúcia – proces, kt. začal v 12. st. a zmenil podobu dediny ako typu ľudského sídliska, budovali sa ulicovky, pozdĺž potoka, podľa vzoru stredovekých miest, zlepšenie prinieslo aj použ. kovového pluhu, náradia, chomúta, čo umožnilo využ. ťažnú silu zvierat, začínajú sa pestovať aj strukoviny a rôzne druhy zeleniny
- prispeli k nej aj klimatické zmeny ako zvýšenie priemernej ročnej teploty
v 14. st. vypukla kríza, kt. dôvodmi boli epidémie a hladomory, ale najmä „čierna smrť“ = mor, kt. v r. 1347 – 1352 postihol takmer celý kontinent a pretrval až do 18. st. a počet obetí v celej Eu. sa odhaduje na 20%
Rímska republika, kráľovstvo
rímsky historik Titus Livius zachytáva vo svojom diele rímsku legendu o zjednotení pastierov Romulom a Remom (Romulus zabíja Réma v spore o tom, po kom sa bude mesto volať)
v r. 753 p.n.l. bolo založené mesto Rím
najstaršie obdobie vývoja Ríma sa nazýva Kráľovské, kde kráľ bol najvyšší veliteľ, riadi štát v čase mieru a je aj najvyšší náboženský predstaviteľ
ob. Ríma delia sa na kmene a tie na kúrie a tie na rodiny (manželia + deti + služobníctvo, každá vlastní pôdu)
občania sa zhromažďujú na kúrijných snemoch aby prijali rozhodnutia kráľa
v najstaršom období kráľovského Ríma mali v rukách moc potomkovia rodovej aristokracie – particiovia a tí, kt. nemali takmer žiadne politické práva sa nazývali plebejci
Tarquinius Priscus – 5. kráľ etruského pôvodu, za jeho vlády sa Rím podobá etruským mestám
Servius Tullius
Rím sa v r. 510 zbavil etruskej nadvlády a vytvorili sa predpoklady pre vznik Rímskej republiky
