V r. 870 došlo k dohode medzi Karolmanom a Svätoplukom, čo Rastislav považoval za zradu a chcel Svätopluka zajať, ale naopak bol zajatý Rastislav a vydaný Karolmanovi a odvlečený do Regensburgu, kde bol súdený, oslepený a zomrel, do väzenia je vrhnutý aj Svätopluk, kt. nedôverovali Bavori
VM je odsadená Karolmanom a daná pod správu grófov Engelšalka a Viliama, ale ob. sa pod vedením kňaza Slavomíra (z Mojmírovho rodu) vzbúrilo
V r. 871 sa k povstalcom pridáva Svätopluk, kt. poráža bavorské vojská (v bitke padli grófi E. a V.) a odráža aj ďalšie útoky Bavorov
V r. 874 Ľ. Nemec uzatvára mier so Svätoplukom vo Forchheime, Svätopluk sa zaviazal platiť ročný poplatok V.-franskej ríši a zachovávať k nej vazalský vzťah, tým však získal neutralitu a upevnenie vnútorného postavenia a môže sa venovať výbojom, obsadil: Vislansko (okolie Krakova)
: ľavý breh rieky Tisy
: soľné bane v Sedmohradsku
: v r. 883 obsadzuje Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo, čo vedie k nepriateľstvu s franskou ríšou, po zmierení V.-franský panovník Arnulf (890) súhlasil s pripojením Čiech a územia Lužických Srbov
v r. 891 Wiching prešiel na Arnulfov dvor
v r. 892 V.-franská ríša napáda VM a spojencami sa po 1x stali kočovné kmene Maďarov
ríša sa udržala až do Svätoplukovej smrti do r. 894 (Svätopluk rozdelil ríšu medzi svojich synov – Mojmír II. sa stal ústredným kniežaťom, Svätopluk II. získava Nitriansko a o treťom synovi Pre(d)slavovi pramene nepodávajú jasné svedectvo), dochádza k odtrhávaniu okrajových území a k rozporom medzi bratmi
v r. 896 vtrhli do Podunajskej nížiny Maďari, od zač. 10.st. ohrozujú V časť VM (dnešné Slovensko) a vyplienili Panóniu
v júly 907 v trojdňovej bitke neďaleko BA Maďari porazili bavorské vojská a zanikla V.-marka a predpokladá sa, že VM v tom čase už neexistovala (1x sa tu spomína BA ako Brezalauspurc al. Braslavespurch)
v čase rozkvetu boli novým sídliskovým útvarom hradské mestá – tvorilo ich niekoľko osád s opevneným hradiskom (Staré Mesto, BA, Devín), boli tu aj utočištné hrádky (Sv. Jur, Valy nad Bojnou), vládnucu vrstvu tvorili kniežatá, veľmoži s družinami a klérus, roľníci žili v občinách – spoloenstvách na dedinách, boli osobne slobodní, na najnižšom stupni žili nevoľníci (rabi), časť z nich bola darom cirkvi ako obeta za spásu duše toho, kto ich daroval (donátor) a nazývali sa dušníci
význam VM spočíval v tom, že Slovieni a Moravania vytvorili v str. Európe silný štátny útvar, okolo kt. sa zoskúpili ďalšie slovanské národy a kmene pod vedením kráľa Svätopluka, tento štát bránil franskej rozpínavosti, prijatím kresťanstva dosiahli samostatnosť v cirkevnej oblasti, šírenie kresťanstva a liturgie v domácom jazyku sa bol jav, kt. sa nevyskytol nikde inde v Európe až do 20.st.
príčinami zániku VM boli boje o trón medzi nástupnikmi, snaha českých kmeňov osamostatniť sa, nájazdy staromaďarských kmeňov
